Určite ste už o našej škole počuli. Makovičky – to sú deti základnej školy.
Nie sme žiadna bublina ani súkromná firma, kam chodia deti rodičov, ktorí na to majú. Možno vás prekvapí moja otvorenosť, ale niekedy má človek pretlak všetkých tých úhľadných chatGPT textov a žiada sa mu človečiny.
Naša škola je plná tých najobyčajnejších momentov, situácií a ľudí. Tak ako každá škola. Aj my musíme skĺbiť to, čo sa musí, s tým, čo chceme. K tomu učitelia chcú jedno, deti druhé. A to, čo má základná škola naučiť, jednoducho naučiť musí. Veď od toho sa odvíja ďalší úspech žiaka.
Ani nová kurikulárna reforma nenarúša obsah (čo sa bude učiť) štátneho vzdelávacieho programu. A tak sa nášmu žiačikovi na základnej škole dostáva do hlavy z každého rožka troška.
Veľakrát je toho učiva priveľa. Písomiek veľa. A celé to učivo je akosi mimo mňa. Každý deň si z neho niečo vezmem, ani neviem, ako to správne uchopiť, a už mi tlačia do ruky nový kus. Zahadzujem to prvé a to druhé mi už nedáva zmysel….. Neviem, čo s chémiou. Načo mi to je? A fyzika so vzorcami? Snažím sa, aby som pochopil aspoň tú fotosyntézu… Ale asi ani to nie. Slovenský jazyk je veľké gramatické monštrum. Žiadny kúsok, to treba celé!
Čo vlastne učíme dieťa?
Čo je preňho škola a čo je preňho učivo?
Čítala som knihu, ktorej hlavná postava vyrastala v Číne. Zrazu ma zastavila veta: „V sedemdesiatych rokoch som chodila do školy, ktorá vznikla v roku 141 pred naším letopočtom.“
Svet okolo nás je inde. Naozaj inde.
Učiteľ v slovenskej škole musí niekedy prekonať sám seba, aby dokázal dať dieťa na prvé miesto a urobiť tak miesto pre zmysluplnosť: Mojím cieľom nie je iba naučiť. Mojím cieľom je otvárať okná a dvere v hlavách mojich žiakov. Aby videli. Aby chceli vpustiť dnu to, čo im dáva zmysel.
Učenie je chaotický proces. Učenie nie je písanie poznámok. Nie je to ani naučenie sa vybraných slov v krásnej básničke. Aj keď to všetko k učeniu patrí, nikdy to nesmie zastúpiť naozajstné učenie. To špecifické, odlišné pre každé jedno dieťa. To, pri ktorom mu zrazu svitne: Aha! A tento zázrak sa deje námahou dieťaťa samého. Jeho pričinením. Pretože sa zamyslelo. Lenže deti sa často v škole nemajú prečo zamýšľať. Niekedy jednoducho preto, že to, čo sa okolo nich deje, im nedáva zmysel. Alebo ich to nezaujíma.
Učiteľ je učiteľom preto, lebo hľadá kľúč k dieťaťu. Premýšľa, ako ho inšpirovať. Otvára okná a dvere, ukazuje to i ono a čaká, čo zafunguje.
Keď sa žiak nudí, učiteľovi je jasné, že treba niečo zmeniť. Musí mať poruke rôzne metódy a prístupy, aby vedel žiakovi zavrieť nudné okno a otvoriť tri ďalšie, cez ktoré môže tú istú vec uvidieť iným, preňho zmysluplnejším spôsobom. Áno, učiteľka je preto učiteľkou, a nie inštalatérkou, pretože toto dokáže urobiť.
Dieťa je na hodine nesústredené?
To je už asi normálny stav dnešných detí. Dvadsaťpäť sústredených detí by zvládol aj ten inštalatér. 🙂 Učiteľ sa však dokáže zamyslieť, ako vniesť do dieťaťa sústredenosť. Ako upútať jeho rozptýlenú myseľ na jednu vec: vie dať jasnú inštrukciu. Vie vymeniť prepchatý pracovný list za jedno prehľadné cvičenie. Vie dať deti do dvojice, aby v rozhovore na niečo prišli.
„Sústredíme sa teraz! Ticho! Ešte vydrž dve minúty!“ Vytrhnuté z kontextu . Tieto vety môžu byť, samozrejme, úplne opodstatnené. Ale keď ich žiak počuje dvadsaťkrát denne, päťkrát do týždňa, už nepočuje nič.
Sú neposlušné deti, však? Také, ktoré vôbec nepočúvajú, robia si po svojom a hotovo.
No, a nie je to paráda?
My dospelí s tým máme problém. Na hodine, na ktorej mi ide o myslenie žiaka, s tým však problém nemám. Pravidlá sú: sloboda každého sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Ale v rešpektujúcej triede sú autonómia a iniciatíva detí žiaduce.
Ak chceme vychovávať samostatné deti, asi by nemali v ôsmom ročníku všetci poslušne čakať na pokyn: „Otvorte si učebnicu na strane…“ Lenže to by sme museli už v druhom ročníku trochu akceptovať, že si ju niektoré deti neotvoria vôbec.
Áno, učenie je chaos. A učiteľka doň vnáša to, čo sa musí. Ale keďže je dobrá – priam vynikajúca – nepôjde proti deťom. Pôjde vždy s deťmi.
Niekto pôjde vedľa nej. Niekto ju predbehne a ona ho nechá bežať vpred.
A niekto zostane doma.
No a čo.
Tak sa mu dnes nechcelo ani len otvoriť okno.
A čo sa dieťa naučí? Naučí sa počúvať samé seba tak, aby mu veci dávali zmysel. Naučí sa zmysel hľadať. Postupne pochopí svet a seba vo svete.
Ak sú samostatnosť, zodpovednosť, odolnosť a inteligencia tým, čo chceme pre svoje deti, potom musíme na základnej škole učiť deti, nie učivo. Musíme deti počúvať. Byť s nimi v rozhovore. Dať im priestor a čas.
Základná škola je tu na to, aby položila základy myslenia. Aby otvorila všetky dvere a okná do sveta tak, aby doň deti vykročili s chuťou.
Makovičky sú tu preto, aby si deti aj v pätnástich verili, že raz zmenia svet.
Konkrétne z hodín:
Prírodoveda : Niekedy nie je problém v učení. Problém je vo forme, cez ktorú ho meriame.
Žiak chápe fotosyntézu, ale stráca sa v dlhom texte a písomnom zápise. Učiteľka mu preto umožní ukázať porozumenie inak: obrázkovou schémou, ústnym vysvetlením, modelom alebo krátkou nahrávkou. Cieľ zostáva rovnaký. Mení sa iba cesta, ako dieťa preukáže, čo vie.
Slovenský jazyk a vybrané slová: Nemeníme učivo. Meníme spôsob, ako sa k nemu dieťa dostane.
Na slovenčine štvrták pri vybraných slovách po r prestane počúvať už počas spoločného opakovania. Učiteľka ho neupozorňuje stále dookola. Rozdelí učivo na malé úlohy, dá mu kartičky, možnosť pohybu a jednu jasnú otázku. Keď vie, čo presne hľadá a môže so slovami pracovať, jeho pozornosť sa vracia.
Rýchly žiak na prvouke: Nepridávame množstvo. Pridávame hĺbku.
Na prvouke prvák rýchlo priradí všetky obrázky k ročným obdobiam a začne sa obzerať po triede. Učiteľka mu nedá ďalší pracovný list. Požiada ho, aby pripravil hádanku o jednom ročnom období a našiel na školskom dvore dôkazy, ktoré jeho odpoveď potvrdia. Žiak už iba neopakuje, čo vie. Začne skúmať, porovnávať a premýšľať.
Matematika: Je zúfalý? Nepritlačíme. Zmenšíme krok a vrátime mu pocit, že to dokáže.
Na matematike piatak po otvorení pracovného zošita povie: „Ja tomu vôbec nerozumiem.“ Učiteľka odloží celú stranu a vyberie jeden príklad. Spolu nájdu miesto, kde sa stratil, znázornia si úlohu a vyriešia iba prvý krok. Žiak nezažije ďalšie zlyhanie, ale prvý malý úspech.
… AI pripraví dnes pre učiteľa podrobný postup, plán hodiny, bez problémov prispôsobí úlohy a zadania pre konkrétneho žiaka. Jednoducho, poradí v každej situácii.
Ale tú “situáciu”, toho žiaka musí učiteľ najprv chcieť vidieť.
