Deti by som učil hudbu, fyziku a filozofiu. Ale najdôležitejšia je hudba, pretože vzorce v hudbe a umení sú kľúčom k učeniu. Platón.
Hudobnú výchovu majú deti na prvom stupni 45minút jedenkrát za týždeň. Nuž, nám takýto pohľad na vec nevyhovuje a myslím, že ani Platón by nesúhlasil…
Výtvarná, hudobná a telesná výchova tvoria niť, ktorá je poprepletaná našim vyučovaním. Vinie sa našim týždňom ako riečka, kde sa prídu deti ovlažiť, keď potrebujú.
Jedným z cieľov našej hudobnej výchovy je Ako cez hudobné umenie prísť k sebe samému. Škola je sociálnym prostredím, ktoré vedie dieťa k ostatným a oblúkom späť zasa k sebe. Deti sa učia fungovať v skupine, učia sa spolupráci, trpezlivosti, tímovej práci, vedieť klásť otázky sebe aj iným, riešiť konflikty. Naša hudobná výchova v tomto procese využíva prostriedky ako tanec, pohyb, divadlo, dramatizácia, akýkoľvek hudobný aj nehudobný prejav. Prechádzame od piesní, fláut, hudobných nástrojov cez tvorivé výrobky, relaxáciu až k problémom detí. A zas od hudobnej improvizácii po hudobnú teóriu. Experimentovanie, hranie hudobno-pohybových hier, dramatizácia, hudobná tvorivosť aj filozofovanie tvoria súčasť našej hudobnej.
Toto všetko je podstatou intuitívneho učenia, ktoré uplatňujem a pri ktorom nemám nápady len ja, ale z veľkej časti práve deti. Nie som tá, čo stojí nad nimi, ale som jedna z nich. Nebojím sa, keď ostane ticho. Nepodceňujeme ticho. Práve vtedy prebieha chvíľkový relax, alebo prichádza dôležitá myšlienka, nápad, doznieva zážitok, prichádza uvedomenie a pochopenie. Bez ticha by to nešlo. Bez ticha by nebola hudba.
Cez siestu si Majko chcel len tak poskladať stupnicu – zatiaľ som mu nepovedala, že pochopil jej zmysel, princíp aj bez poučiek a definícií…mám mu to povedať? Čo ak to potom pod tlakom vážnosti popletie alebo zabudne?
Na hodinách hudby nesmú chýbať hudobné nástroje, ktoré majú deti kedykoľvek k dispozícii a s ktorými pracujeme na veľa spôsobov. Najväčším zážitkom je spoznávať nové hudobné nástroje. Naposledy som priniesla priečnu flautu a africký bubon djembe. Nástroje sme skladali, porovnávali, skúmali ich materiál a zvuk, tancovali podľa hudby, ktorú vyludzovali. Na bubon sme si ukázali tri základné údery, skúmali sme rytmické zápisy afrických rytmov, rozprávali sa o výrobe djembe. Popoludní vznikol nápad natočiť video Afrika s bubnami a tancom. Improvizácia mohla začať. Využívam ju často, deti ju majú prirodzene v sebe, treba ju len podporovať a ďalej rozvíjať a výsledky sa dostavia už po krátkej dobe.
Nepoznám lepší spôsob spoznávania sveta hudby ako cez zážitky. Nespozná ho dieťa tým, že bude opakovať čo učiteľ ukáže a naspamäť sa naučí piesne, ktorým možno ani nerozumie po obsahovej či hudobnej stránke. Aj tie najznámejšie detské piesne ukrývajú veľa tajomstiev súvisiacich s ich vznikom, pocitmi a odkazmi. Piesne meníme, prepisujeme text, vymýšľame nový, dramatizujeme ich, sprevádzame na hudobných nástrojoch, parodujeme a hráme sa s ich hudobno-vyjadrovacími prostriedkami.
Inšpiroval nás obrázok z prváckej učebnice: sane, koník, cencúle, ľudia…. Obrázok sme zhudobnili a doplnili sme ho hovoreným slovom – domysleným príbehom. Deti vybrali nástroje, ktoré by vedeli najvernejšie “zahrať” cencúle či koníka. Ja som vymýšľala príbeh. Keď som hovorila o koníkovi, zahrali na nástrojoch koníkov, deti pridali aj zvuky: Oliver napodobňoval mrmlanie fúzatého muža na saniach. Toto sú naše začiatky, prvé kroky v príprave hudobných rozprávok.
Spoznávame hudbu inak. Hravou a zážitkovou formou sa učíme rozlišovať a používať základné hudobno-výrazové prostriedky : melódiu, rytmus, tempo, dynamiku, farbu, harmóniu, formu. Spoznávame hudbu iných kultúr, no najmä sa vraciame na samotný začiatok. Skúmame pôvod zvuku, tónu a hudby, zisťujeme, čo je hudba, aký má vplyv a význam pre nás. Zabúdame na naučené vzorce, stereotypy a predsudky a vydávame sa hľadať samých seba cez zvuk, tón, hudbu, ticho. Využívame pri tom:
Náš hlas. Vedeli ste, že ľudský hlas má liečivú silu? Zameriavame sa na intonáciu, dýchanie, artikuláciu, výslovnosť, rytmus, tempo, dynamiku reči… Hlas necháme naplno vyznieť v našej prirodzenej farbe a cez spev, jednoduché hlasové, melodické, rytmicko-artikulačné cvičenia získame väčšiu istotu v hlasovom prejave.
Naše telo. Zameriavame sa na mimiku, gestá, tanec, pantomímu, postoje, proxemiku. Rozprávame a hráme pohybom, využívame elementárnu hru na telo, Orffov inštrumentár ľahko ovládateľných hudobných nástrojov a rôzne hudobno-pohybové hry.
Naše zmysly. Zmyslami prijímame rôzne podnety, ktoré následne spracováva náš mozog. Skúšame si, aké dôležité sú jednotlivé zmysly, ako ich využiť, prepojiť v hudbe, ale aj v živote. Ako aktívne počúvať a ako porozumieť tichu. Začíname vnímať okolie inak ako doteraz a tak sa o sebe a o druhých dozvieme oveľa viac.
Našu fantáziu.Reakcie, nápady, pocity detí sú najdôležitejšie. V hudbe neexistujú jednotné pravidlá. Hudba je proces a každý z nás sa na ňom podieľa. Preto veľa tvoríme a vymýšľame priamo v akcii. Zažívame úspech a radosť z vlastných vymyslených hier, piesní, príbehov. Postupne sa učíme vystupovať pred divákmi, pracovať s trémou, humorom a improvizáciou.
Našu myseľ. Nikto múdry z neba nespadol. Žiadne špeciálne znalosti nie sú potrebné. Iba čistá a otvorená myseľ. Zabudnime na všetky myšlienky o tom, čo a ako by sme mali vedieť a mali alebo nemali robiť. Uvoľníme sa relaxáciou a všetko necháme naintuíciu.
Grotesky Charlieho Chaplina. Filozofovali sme. Rozprávali sme sa o charaktere komika, o napodobňovaní, parodovaní, irónii a vtipe- nie každý dokáže stvárať vtipné kúsky, ktoré pobavia a neurazia, nie každý si dokáže zo seba a svojho vystupovania urobiť srandu, nie každý má povahu uniesť pohľady, smiech a vtipné poznámky na svoju osobu…. Vymysleli sme scénku, ktorú sprevádzam na gitaru, o tom ako sa Charlie hlási k vojakom, aký je nešikovný. Neskôr sme zistili, že táto scénka už naozaj existuje! Dokonca sme objavili aj celý film Shoulder Arms z roku 1918, ktorý Chaplin sám režíroval a hral aj hlavnú úlohu. Hranie grotesky je pre deti náročná zábava. Zaslúžili si oddych pri vlastnom tvorení a počúvaní rozprávky Dlhý, široký, bystrozraký na gramofónovej platni.
Hudobná, výtvarná výchova i pracovné vyučovanie sú pre nás v škole vyjadrovacími prostriedkami. Prirodzene poňali aj tému Vtáčiky v zime. Počas týždňa sme pristupovali k tejto téme z viacerých strán, v reči staroškolskej : na viacerých predmetoch. Do hry vstúpila aj geometria vďaka tangramu.
Krmítka pre vtáčiky. Deti sa nechali inšpirovať rôznym materiálom (drevo, tetrapak, kvetináče, lekárske drievka…) a každý si vymyslel svoje krmítko. V ten deň sme ich stihli aj zavesiť na stromy. Najlepšie tak, aby ich deti z okna školy mohli pozorovať. Ellie si všimla, že priletela sýkorka. Všetky deti sa zhŕkli k oknu… Cez týždeň sme sa rozprávali o tom, ktoré vtáky tu prezimujú, ktoré odlietajú. Pomôckami boli samostatné obrázky rôznych vtákov a knižka Vtáky v našej záhrade. Deti si tiež vyrobili dekoráciu vtáčie krmítko s papierovými vtáčikmi. Z tangramu sme si skladali rôzne vtáky. Na hudobnej výchove nás čakala pieseň Bude zima bude mráz. Vytvorili sme si vlastný zbor vtáčikov: sýkorka, vrabček, ďatel a vrana. Každý si vybral akého vtáčika chce napodobňovať a priradili sme k nemu rytmické slabiky (ďobi, ďob; ťuk, ťuk, ťuki ťuk, atď…) a spievali sme naraz ako zbor. Hlasy vtáčikov sa nám krásne prelínali…. Nie je to hneď jednoduché, ale je to naša príprava na viachlasný spev v zbore.