Soňa Kondelová, ktorej syn Oliver je v nitrianskej ZŠ Makovičky tretiak, pracuje vo vydavateľstve Enigma a nedávno dostala na recenziu zaujímavú novú knihu s názvom Teach like Finland (Učte ako Fínsko). „Je od Američana, ktorý učil niekoľko rokov vo Fínsku a popisuje zvnútra systému, ako to tam funguje a prečo sa má svet čo učiť od Fínov. Keď som túto knihu čítala, zistila som, že v Makovičkách to robia úplne tak isto. Intuitívne prišli k tomu, čo robia Fíni na základných školách. A viete prečo? Pretože to robia pre deti. Takže by sa tá kniha mohla pokojne volať aj Učte ako Makovičky,“ hovorí.
Zaujímalo nás pochopiteľne, čo je to za knihu a čože to v našej malej nitrianskej škole robíme, že
nás prirovnávajú k vzdelávaniu v krajine, o ktorej na prelome 21. storočia začal hovoriť s úctou celý
svet.
Teach like Finland (W. W. Norton & Company, 2017) je zaujímavá kniha nielen pre učiteľov. Autor,
americký učiteľ prvého stupňa, Timothy D. Walker ponúka „33 jednoduchých stratégií pre triedy
plné radosti „, ktoré sa naučil počas svojho dvojročného hosťovania na základnej škole v
Helsinkách.
Každý by chcel mať vzdelávací systém s takými výsledkami ako Fínsko, najmä od vtedy, keď
OECD zverejnila v roku 2001 výsledky medzinárodných testov PISA, podľa ktorých 15-roční fínski
žiaci jasne predčili deti zo všetkých ostatných členských krajín v čítaní a chápaní textov,
matematike aj vedeckých predmetoch. Táto malá škandinávska krajinu pritom do vzdelávania
investovala pomerne skromné prostriedky z HDP.
Ako však píše v predslove k spomínanej knihe známy fínsky odborník na vzdelávanie Pasi
Sahlberg, fínsky prístup sa nedá okamžite aplikovať v hocijakej krajine, pretože ide o efektívne
poprepájaný systém krokov v rôznych oblastiach socio-ekonomického života, nielen v samotnom
vzdelávaní. Jednotlivé stratégie, ktoré využíva, sa však dajú aplikovať s úspechom aj inde.
Čo stojí za úspechom Fínska?
Mnohí, vrátane P. Sahlberga veria, že sa pod to podpísal najmä holistický prístup k vzdelávaniu,
ktorý vytvorí dobrý základ pre rozvoj schopností fínskych detí. Podarilo sa ho vytvoriť v rámci
intenzívnej reformy 9-ročnej povinnej školskej dochádzky, ktorá sa spustila v sedemdesiatych
rokoch 20. storočia. Aktuálny prístup k vzdelávaniu na základnom stupni má niekoľko veľmi
jednoduchých – po hlbšom zvážení zistíme, že logických – zásad:
1. Fínske školy kladú rovnaký dôraz na všetky predmety (teda aj telocvik, kreslenie či hudobnú
výchovu), čo v praxi znamená, že deti majú možnosť od začiatku rozvíjať rôzne aspekty svojej
osobnosti, objavovať svoje talenty a budovať rôznorodé vedomosti. Často sa učí interdisciplinárne a
vedomosti či zručnosti z rôznych odborov sa vhodne prepájajú.
2. Veľkú pozornosť venujú príležitostí na rozvoj detí mimo školy – cez rôzne kluby, krúžky a
kurzy, ktoré sú podporované na lokálnej úrovni.
3. Ďalšia zaujímavosť je, že vo Fínsku nie sú súkromné základné školy ani s tým súvisiaca
súťaživosť škôl o žiakov a fondy. Jednoducho, každá škola musí byť dobrá, bez ohľadu na to, či
sa nachádza v Helsinkách alebo maličkej dedinke za polárnym kruhom.
4. Neexistuje ani socio-ekonomická segregácia a pokiaľ sú v škole žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, škola dostane dodatočné zdroje a podporu.
5. Cieľom učiteľa je v prvom rade pohoda detí, pretože spokojné dieťa, ktoré nie je vystavované
zbytočnému stresu, sa rado a ľahšie učí.
6. Keďže je však tento systém náročnejší na kvalitu a postoj pedagógov, hneď od začiatku programu
sa Fínsko zameralo viacej na predpoklady a odbornú prípravu budúcich učiteľov. Už výber
budúcich učiteľov sa sústredí predovšetkým na ich hlboký záujem o učenie a schopnosť pracovať s
deťmi, viesť a motivovať ich – preto majú väčšie šance dostať sa na učiteľský odbor nie premianti,
ale mladí ľudia, ktorí tieto schopnosti preukázali v mimoškolskej činnosti. Štúdium dosť zamerané
na psychológiu dieťaťa, pedagogiku, špeciálne vzdelávanie, didaktiku predmetov a tvorbu
učebných osnov.
7. Všetci učitelia sa podieľajú na príprave osnov vo svojej škole, výbere efektívnych metód
vyučovania, ako aj hodnotenia toho, ako sa deti učia. Navyše, stredné manažérske pozície vo
vzdelávaní obsadzujú tiež skúsení a aktívni učitelia. Riaditelia škôl sú takmer bez výnimky
aktívni učitelia, ktorí popri administratíve a riadení majú aj svoje hodiny so žiakmi.
Kritici boli umlčaní
V snahe uviesť problematiku celistvo, P. Sahlberg spomína, že pred rokom 2001 mal fínsky
vzdelávací systém aj zástup kritikov. Stredné a vysoké školy sa sťažovali, že sa znížila akademická
úroveň žiakov pri prechode na vyššie stupne a niektorí zamestnávatelia tvrdili, že mladšia generácia
postráda pracovnú dobrú pracovnú morálku. Potom tu boli rodičia, podľa ktorých šikovnejšie a
talentovanejšie deti nemajú šancu rozvinúť v škole naplno svoj potenciál.
Kritici navrhovali, aby začalo Fínsko robiť to, čo väčšina vyspelého sveta – zvýšiť štandardy,
pozorne zaznamenávať akademické úspechy študentov, umožniť rodičom výber školy pre svoje
dieťa a založiť špeciálne školy pre nadané deti. Aké bolo prekvapenie, keď napriek absencii týchto –
podľa nich na pokrok nevyhnutných krokov – Fínsko ukázalo v testoch PISA celému svetu chrbát.
Z veľkej Ameriky do malého Fínska
A práve z USA, ktoré bolo jedným z vzorov spomínaného kritického krídla, sa v roku 2013 mladý
učiteľ prvého stupňa vydal za oceán do drobnej škandinávskej krajiny naberať skúsenosti. Autor
knihy Teach like Finland Tim Walker mohol odsledovať na vlastné oči a na vlastnej koži vyskúšať
praktický výsledok vyššie spomínaných prístupov vo vzdelávaní, keď sa so svojou fínskou
manželkou a dvoma malými deťmi presťahoval do Helsínk.
Nielenže tu dva roky učil na štátnej škole, ale okrem toho v rámci výskumu pozoroval vyučovanie
na školách po celom Fínsku a diskutoval s mnohými učiteľmi. Naučil sa od nich rôzne prístupy,
ktoré sa dajú aplikovať hocikde na svete.
Napríklad to, že ani mozog žiakov ani učiteľov nemôže fungovať celý deň naplno prakticky bez
prestávky a oddych má blahodarný účinok na schopnosť originálne myslieť a lepšie sa sústrediť. A
tiež, že zakomponovaním faktoru radosti do učenia sa výrazne zvyšuje úroveň nasávania informácií,
ich zapamätávanie a schopnosť ďalej ich využívať.
Obsah toho, čo sa naučil, rozdelil Tim do piatich hlavných oblastí – kapitol (Pohoda,
Spolupatričnosť, Samostatnosť, Majstrovstvo, Vnútorné nastavenie). Jednotlivé podkapitoly majú
výborné oči-otvárajúce názvy, ktoré už samy osebe naznačujú, čo je v dobrej škole dôležité.
Napríklad: Naplánujte mozgu prestávky, Dýchajte čerstvý vzduch, Vybehnite do divočiny. Alebo:
Spoznajte každé dieťa, Hrajte sa so študentmi, Oslavujte s nimi úspechy v učení, Splňte si triedny
sen, Zrušte šikanu. A ďalej: Začnite slobodou. Ponúknite im viac možností. Prepojte učenie s
realitou. Vyžadujte zodpovednosť.
Prípadne: Naučte ich základy. Vneste do učenia hudbu. Koučujte ich. Diskutujte o známkach. A
napokon: Všímajte si, ako všetko nadväzuje. Spolupracujte pri káve. Zavolajte si expertov. Cez
prázdniny si vyprázdnite hlavu. A hlavne – nezabúdajte na radosť!
Čo poviete, nezišli by sa takéto nápovedy aj v slovenských školách. Že vraj na to nie je čas?
Prostriedky? Systém nedovolí? V nitrianskych Makovičkách si na tieto veci čas vždy spravia a
pritom sa to nenaučili nikde vo Fínsku, prišli k tomuto štýlu učenia intuitívne na základe
dlhoročných skúseností.
( Autor článku: Vladimíra Bukerová)