Riaditelia slovenských škôl sa zhodli, že problémom slovenského školstva sú aj naďalej učebnice, podľa ktorých vyučujú. Mnohé učebnice sú podľa nich zastarané a obsahovo nekorešpondujú s tým, čo by žiaci – budúca generácia – mali vedieť. Hoci chceme, aby učebnice išli s dobou, autor ich musí písať podľa platných učebných osnov. Tie sú však už takmer neaktuálne a na nových sa ešte nepracuje.
- Učebnice nezohľadňujú v plnom rozsahu spoločenské, pedagogické a psychologické požiadavky. Obsahujú časti, ktoré nie sú veku primerané a nemajú adekvátny obsah, štruktúru alebo formu.
- Autori pri tvorbe učebníc slabo využívajú zahraničné skúsenosti a skúsenosti učiteľov z praxe. Takmer 60 percent učiteľov sa sťažuje, že nemajú možnosť sa k tvorbe učebnice vyjadriť.
- Takmer 90 percent učiteľov z každého typu školy by tiež chcelo, aby bola učebnica pred konečným schválením experimentálne overená, alebo aby bol aspoň väčší výber alternatívnych učebníc na každý predmet.
- Chýba ucelená teória tvorby a hodnotenia moderných učebníc. Mnohé učebnice sú nekvalitné. „Od roku 1990 vzniklo veľa učebníc, ale dodnes neexistujú žiadne kritériá na posúdenie ich kvality,“ hovorí Mária Nogová zo Štátneho pedagogického ústavu.
- 60 percent učiteľov na základných školách hovorí, že majú málo informácií o tom, ako s učebnicou pracovať.
- Chýba spätná väzba od používateľov učebníc. Kvalita učebníc sa z roka na rok nezlepšuje. Z roka na rok sa vydávajú stále nové, iné učebnice.
- Súčasný systém konkurzného konania umožňuje, aby boli schválené nekvalitné koncepty a rukopisy.
Zdroj: Štátny pedagogický ústav.
Prečítajte si tiež nasledujúci rozhovor s dizajnérkou Martinou Rozinajovou.
Chce, aby sme mali v školách lepšie učebnice. Urobila vlastnú výtvarnú výchovu pre prvý ročník a teraz spolupracuje na experimentálnom šlabikári. Hovorí: „ V Štátnom pedagogickom ústave sú iba učebnice z posledných rokov. Zarazilo ma to, myslela som, že si budú viesť vlastný archív, výskum… Keď som si začala učebnice prezerať, bola som zhrozená. Každá bola akoby samostatným experimentom, na ktorom sa ukájal grafik využívaním všetkých dostupných farieb a softvérových efektov.“
Prečo je to tak?
„Neexistuje spolupráca odborníkov – autorov a vydavateľstva od začiatku. Na spoluprácu sa postupne nabaľujú ďalší a ďalší ľudia. Ministerstvo školstva vypisuje dva samostatné konkurzy – prvý na autora alebo kolektív autorov textu, druhý na vydavateľstvo. Tam rozhoduje jediné – cena. Nič také, čo by zaručovalo nielen správnosť textu, ale aj to, či bude kniha spĺňať nejaký vizuálny štandard, neexistuje.“
Ak je autor profesionál a vydavateľstvo tiež, prečo vzniká problém?
„Pri tvorbe učebníc je totiž nesmierne veľa dôležitých prvkov a pravidiel, ktoré treba zohľadniť. Autor môže dobre napísať text, ale keď ho grafik znemožní zlým písmom, zlou väzbou, zlými fotografiami či ilustráciami, výsledok je nefunkčný. Videla som knihu matematiky, ktorá mala na dvojstrane tak husto popísané príklady a rovnice, že sa mi z toho točila hlava ako dospelej, nebol v nej žiaden systém, nebola prehľadná.“
Neexistuje spätná kontrola konkurzov?
„Nedopátrala som sa k nim. U nás totiž ani nie je pravidlo, že knihy sa pred zavedením do škôl testujú. Na ich výrobu je totiž veľmi málo času – niekedy iba necelý rok. Na to množstvo práce je to nezvládnuteľné. V zahraničí trvá vydanie učebnice dva aj tri roky.“
Dá sa to zmeniť?
„Ak sa nezmení legislatíva, tak nie. Je tam priveľa absurdít. Už len predstava, že sa zrazu stretnú úplne neznámi ľudia, ktorí sa snažia čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie vydať učebnicu, je predsa absurdná.“
Aké najčastejšie chyby sú v učebniciach z hľadiska grafického dizajnu?
„Sú neprehľadné, hrajú na efekt – sú veľmi farebné a preplnené, majú nesprávne písmo či väzbu. Učitelia a vydavatelia tvrdia, že deťom sa to páči – ale opýtal sa ich niekedy niekto, či sa im to naozaj páči? Detský divák má úplne iné nároky ako dospelý. Grafický dizajnér musí dbať na množstvo detailov – písmo musí byť dosť veľké, čitateľné, každé písmeno musí mať vlastný tvar – veľké I sa nemôže podobať na malé l, d a b nesmú mať zrkadlový tvar a podobne.“
Pre grafického dizajnéra to musí byť výzva, prečo sa tomu nevenuje viac ľudí?
„V rámci teoretickej práce som sa rozprávala s niektorými, ktorí na príprave učebníc spolupracovali. Väčšina skúseností bola taká negatívna, že sa z ich strany skrátka skončila. Odmietli ďalšiu spoluprácu, boli tlačení do takých vecí, pod ktoré sa mali problém podpísať.“
Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/6695090/deti-su-dost-velke-na-dobre-veci.html#ixzz4ZQ5Lo0cQ
Klasické učebnice, dnešnej školy:
Prečo zostávajú nekvalitné učebnice našou jedinou referenciou a zdrojom informácií pre žiaka? Učitelia aj rodičia sa musia nad touto dôležitou otázkou zamyslieť.
Je škoda obmedzovať sa a reptať na súčasné učebnice v školách, keď trh ponúka nádherné knihy, z ktorých sa deti naučia tak dobre, ak nie lepšie, ako z učebníc…
