Štátny vzdelávací program zaväzuje učiteľov na prvom stupni okrem iného aj k tomu, aby viedli žiakov k aktívnemu občianstvu. Učitelia, už na prvom stupni ZŠ, majú vychovávať aktívnych, kriticky a racionálne mysliacich a konajúcich jednotlivcov, bez ktorých naša demokracia nemôže fungovať.
Sociálny psychológ Kurt Lewin považoval malé skupiny (v našom prípade triedy) vedené a organizované demokraticky za mimoriadne dôležité. Práve v nich sa získavajú prvé praktické skúsenosti s demokraciou, v nich sa osvojujú demokratické spôsoby konania, oni sú prostredím, kde sa dohovárajú, udržiavajú a praktizujú demokratické pravidlá. Kritické myslenie nie je žiakovi dané, nie je to schopnosť, ktorá sa spontánne vynorí na istom stupni vývinu. Žiak sa kritickému mysleniu učí v komunikácii s učiteľom, so spolužiakmi a v neposlednom rade s rodičmi.
Komunikácia v demokratickej skupine v porovnaní s autokraticky vedenou skupinou je častejšia a rozmanitejšia. Frekventovanejšie sú aj prejavy náklonnosti, vzájomnej dôvery a ocenenia, záujem vypočuť si stanovisko druhého. Zámeno “my” sa požíva viac ako “ja”. Naopak, skupina s autokratickou organizáciou vytvára klímu, ktoré potláča individualitu, kritické myslenie a samostatné konanie, prostredie, v ktorom je názor autority normou a poslušnosť sa vynucuje legálnymi prostriedkami.
Ak by ste si mali vybrať Vy, fungovali by ste radšej v demokratickej alebo v autoritatívnej skupine?
V akom “režime” podľa Vás fungujú Vaše deti za dverami svojich školských tried? Pre lepšiu predstavu, tu je niekoľko konkrétnych princípov demokratického vzdelávania, ktoré nájdete aj u nás, v Makovičkách:
- Slobodné rozhodovanie dieťaťa akej oblasti sa bude venovať a ako dlho – plní svoj individuálny plán, tvorí si ho s učiteľom, neskôr sám.
- 80% času tvorí samostatná práca, 20% riadi učiteľ.
- Dieťa sa venuje oblasti, pre ktorú ma senzitívne obdobie (ideálny čas),napr. celý týždeň sa venuje prevažne matematike.
- Dieťa môže napredovať ďalej bez ohľadu na jeho spolužiakov, môže sa zoznámiť aj s látkou nasledujúcich ročníkov.
- Dieťa pracuje podľa svojho vlastného tempa, nie je rušené zvonením, čas oddychu alebo aktivity si volí samo.
- Slobodný pohyb po triede, keď dieťa potrebuje ísť za učiteľom, asistentom….
Ako ukázali porovnania skupín s rôznym štýlom vedenia, na jednotlivcov v demokratickej skupine sa kladú podstatne vyššie očakávania, ako na jednotlivcov s autoritatívnym vedením. Od jednotlivca v demokraticky vedenej skupine sa očakáva, že bude zodpovedný voči iným členom skupiny, skupinovým cieľom a pravidlám, že bude schopný akceptovať názorové rozdiely, že bude schopný prijímať kritiku bez ohrozenia vlastnej osobnej integrity a konečne, že bude kriticky zvažovať názory a argumenty iných, avšak nie hostilným a zraňujúcim spôsobom. Práve v týchto zručnostiach sú na jednotlivcov v 21. storočí kladené vysoké nároky.
Už experimenty Lewina, Whita a Lippita spred 90 rokov ukazujú, že len v skupine, v ktorej sa utvorí atmosféra vzájomnej dôvery, vzniká aj ochota pochopiť perspektívu iných, koordinovať rozličné záujmy a vytvárať spoločnú perspektívu.
Výhody demokraticky vedenej skupiny sú nesporné a hovoria hádam ku každému z nás. Zamyslime sa teda aj nad tým, koľko “demokracie” sme schopní tolerovať v škole, koľko slobody sme schopní vpustiť do triedy pre naše deti….
Mať úctu k sebe a k ostatným – to sú hodnoty, ktoré dieťa naberá v rodine, a ktorých funkčnosť si potrebuje v kolektíve vyskúšať. Aktívnym občanom sa nestávame vďaka hodinám občianskej náuky. Aktívne občianstvo je o hodnotách a postojoch, ktoré sa najviac formujú v detstve, a na ktorých treba ďalej stavať a rozvíjať ich.
Najbližšia beseda o škole: Pripravení do školy? (15.marec o 17h, Centrum Skalka, Kalvária Nitra)