Komenský ďalej píše: Aby tvorili samostatne, treba nechať žiakov objasňovať pravidlá , uvádzať príklady, vysvetliť svoje závery. Aby sa žiaci medzi sebou počúvali, opravovali, učiteľ nechá posúdiť celú triedu. Z práce druhých, tak žiaci poznávajú rôznorodosť názorov, porovnávajú, spoločne sa obohacujú a bystria si myseľ.
Sem smeruje i naša snaha. Aj v našej škole sa snažíme o takúto pracovnú atmosféru. Naše deti majú Majku, Vladku a Silviu – tri učiteľky, ktoré sú im k dispozícii počas dňa, s ktorými sa učia a trávia svoj deň. Majka je učiteľkou už tridsať rokov. Svoj vrúcny vzťah k deťom, trpezlivosť a múdre vedenie žiaka nám odovzdáva práve cez svoje rozhovory s deťmi a my sme radi, že môžeme každý deň nasávať, pozorovať a učiť sa spolu s nimi.
Rozhodla som sa preto zapísať reč učiteľa – to, čo Majka hovorí, aj pre Vás. Nuž, pravda, všetko sa nedá. V triede na hodine matematiky som sedela vzadu, za zástenou, nebolo ma vidieť. Dúfam, že Vám moje zápisky poodhalia kúsok z atmosféry v našej škole, a že sa Vám cez ich útržkovitosť podarí vycítiť to najdôležitejšie:
…..
Vidíš, dali sme hlavy dohromady a už nám to ide.
Dobre, kto už pochopil, čo má robiť, povie nám.
No a teraz poďte sem všetci. Počúvajte a pozrite sa. Sú tu cestičky. Kam vedie táto cestička? Sú tu rôzne kombinácie. A pozor, táto je komplikovaná. Pozri, sú tu rôzne cestičky.
Ako sa ti zdá táto? … Zaujímavé.
Skúsme sa dostať po tejto cestičke….alebo: kde by si chcel ísť ty?
Takže teraz si skúšame… Výborne, Zorka už ide, už vie čítať cestičky.
Keď si sa už zahrala s cestičkami, je tu pripravená táto úloha s orieškami.
Zatiaľ je to dobre. Rozumieš tomu. Čo sa teším.
Teraz to už vieš, teraz to je ľahké. Spokojná? … Zvládla si to!
Toto je naša krásna matematika. A zajtra sa naučíme jednu hru: budeme cestovať autobusom.
Tretiaci, poďte mi ukázať, čo ste urobili. No, ukážte sa. Aké to bolo?
Ktoré bolo ľahké, ktoré ťažké?
Máte dobrý prvý stĺpec. Toto ste nejako prehliadli…..to je deleno. Kde máme tabuľku?
Vidíš, toto prvé máš dobre, okrem…Ale toto máš dobre….a tu si ešte nespočítala.
Ešte sa musíme doučiť delene.
Ellie položila krásnu otázku.
Začal si zvláštne, že nechceš, a potom si si uvedomil, že treba. Aj ja som si veľa vecí všimla.
Je dôležité si všímať, ale všetko sa naraz nedá….
Ako sa dohodneme, tak bude.
Bolo to ťažké? Čo bolo najťažšie? Čo nám pomohlo? …áno, keď sme si ju nakreslili, zvýraznili…. Tak to som zvedavá ako nám to teraz pôjde.
Keď neviem, nebudem sa zdržovať, hľadám úlohy, ktoré viem, potom sa vrátim a opýtam sa.
Keď dáte hlavy dohromady, ..treba rozmýšľať.
Ako ste to počítali? A keď sa opýtam prečo? Bez toho, žeby sme sa báli , vyriešili sme to.
Vedeli by sme to teraz takto? Dalo by sa?
Všimli ste si ako sme si túto úlohu rozdelili? Potom ste to už vedeli.
Povedzte mi, ako sme to delili….
Výsledky už viete, keď náhodou neviete, máte tabuľku a rozumiete úlohe. Už to len treba zapísať. Bežte si to zapísať. Treba čítať. Musíš čítať.
Máte to výborne. Ukážeme a zistí, že je to ľahučké. On rýchlo zistí, že je to ľahučké.
Veď to vieš. No vidíš. Výborne. Však ty to vieš. Choď si robiť sama, lebo to vieš.
Počítať vieš perfektne.
Môžete stavať spolu. Viac hláv, viac rozumu.
Dnes si pochopil aj toto aj toto. Ale toto sa mi nezdá. … Nič, v poriadku, len si sa jedno pomýlil. Jedna chybička maličká.
Toto ťa asi mýli…choď si to vyskúšať. Áno, viem. Je to trošku zložitejšie. Musíme si to predstaviť takto… Už si druháčka. Treba si porozmýšľať. Budeme viac rozmýšľať.
……
…..lebo reč učiteľa ovplyvní ako sa žiaci cítia, aké postoje zaujímajú k sebe i k danej problematike a v konečnom dôsledku určí koľko sa deti naučia. Dobrý učiteľ sa veľa pýta a menej vysvetľuje, tým otvára priestor pre deti. Pre dieťa je v škole najdôležitejší vzťah s učiteľom a so spolužiakmi a ten sa buduje vo vzájomnom rozhovore.