Blog

Ako isto viete, v našej škole deň nekončí obedom. Popoludňajšie aktivity začínajú po sieste o 13h30. Tvorivé písanie u starších detí alebo dielničky či hudobný kruh. Byť vonku je však pre deti rovnako dôležité ako učenie, a preto voľný pohyb ani voľnú hru nepodceňujeme. Nechať deti vyplniť si svoj čas je oveľa dôležitejšie ako hocijaký krúžok.

Stonožka a psík zdravotník sú nové popoludňajšie aktivity našich Makovičiek, ktoré vedie naša kamarátka a zdravotníčka Kamila Konopásková. Cvičenie v skupinke Stonožka je zamerané na zdravú detskú nôžku a psík zdravotník učí deti vynájsť sa v rôznych každodenných situáciách.

Stonožka

Cvičíme bosí v kruhu na koberci, chodíme po špičkách a pätách do kruhu, počúvame pri tom relaxačnú hudbu a pokyny cvičiteľky. Niektoré cviky majú aj názvy ako napr. Mačička, Koník, Motýlik, Pavúk a pod., hovoríme si k nim krátke básničky. Používame šatky, valčeky, loptičky, ceruzky… Na záver cvičenia si ešte vymasírujeme chodidlá rukami a masážnou loptičkou. Emilie na poslednom cvičení zistila, že my nie sme Stonožka, ale Dvadsaťtrinôžka   :)….kto mal jednu nôžku schovanú?

Cvičením chceme docieliť spevnenie svalov chodidla, priečnej aj pozdĺžnej klenby nohy, spevnenie lýtkových svalov, ktoré modelujú chodidlo. Kto bude mať chvíľku čas, môže sa prísť na nás pozrieť, alebo sa k nám aj pripojiť!

Ploché nohy môžu byť veľkým problémom najmä u detí, lebo okrem bolesti nôh sa môže časom pridružiť nesprávne držanie tela, skolióza, bolesti chrbtice. Týmto problémom sa však dá predísť včasnou prevenciou. Správna aktivita nožného svalstva nám denne zaberie len pár minút a výsledky sú citeľné. Cviky na prevenciu plochonožia sú úplne jednoduché a zábavné. Deti v Makovičkách si ich rýchlo osvojili a na cvičenie sa tešia. Skupinové cvičenie podporuje v deťoch hravosť, spoluprácu a dobrú náladu.

 

MUDr. Eva Rišková odborníčka na ortopédiu, rehabilitáciu, fyzioterapiu a pediatrickú  rehabilitáciu nám cvičenie schválila a odporúča. Za konzultáciu ďakujeme.

Kamil a psík zdravotník 

Knižka Kamil a psík zdravotník sa venuje témam o zdravom životnom štýle, upevňovaní zdravia, prevencii úrazov a prvej pomoci. Pomáha deťom zorientovať sa v rizikových situáciách nášho každodenného života.

Postupne si čítame jednotlivé témy a rozprávame sa o nich. Tu sú:

1. Hravá strava – okrem toho, komu čo najviac chutí sme si vymenovali aj zdravé potraviny, všetky druhy ovocia a zeleniny a zdôraznili dôležitosť dodržiavania pitného režimu. Deti to nakreslili na tanier a prestreli sme si ako v reštaurácii. Stolovanie a správanie sa pri jedení, objednávanie jedla, bola vďačná hra. 
2. Všade samé bacily – zopakovali sme predošlú tému a nadviazali sme nové informácie o hygiene rúk, umývaní ovocia a zeleniny pred konzumáciou
3. Vonku opatrne – prevencia úrazov a prvá pomoc pri ošetrení drobných rán a obväzovanie končatín sme si aj vyskúšali. Deti sa striedali v roli poraneného a ošetrujúceho, obväzovanie si chceli skúšať ešte aj na nasledujúcej hodine
4. Haló, pomóóóc – naučili sme sa najdôležitejšie telefónne číslo 112 a tiež, čo povedať do telefónu, keď sme našli niekoho zraneného. Vyrobili sme si telefóny a zahrali sme sa na zraneného, volajúceho a záchranára, ktorý ošetrí ranu. Deti to veľmi bavilo.
5. Bzzzz! – povedali sme si, ako predchádzať uštipnutiu včelou a ako ošetriť poštípané miesto
6. Hromy – blesky! – ako sa správať počas búrky?
7. Pozor, cudzí pes! –  svojich psíkov máme radi. Ale čo robiť, ak stretneme cudzieho psa?
8. Pozor na hlavu! – aj pri športe treba myslieť na bezpečnosť. Pri jazde na bicykli, korčuliach či kolobežke patrí na hlavu prilba. Jazdou nesmieme ohrozovať ostatných ľudí.

Deti veľmi radi hovoria svoje príhody, ktoré zažili. Čakajú nás ešte ďalšie zaujímavé témy a aktivity k nim.

Po ukončení všetkých ponúknutých tém, si spoločne odpovieme na kontrolné otázky a plánujeme si urobiť kvíz Ochrana zdravia. Súčasťou bude aj jedna praktická úloha. Deti by súťažili v dvoch alebo v troch tímoch, už teraz sa veľmi tešia. Vzájomná spolupráca, tímový duch, vzájomné rešpektovanie a spolurozhodovanie, to je to, k čomu ich vedieme a čo Makovičkám dobre ide.

Každý rok si čítajú nominácie na Detský čin roka, spoznávajú deti – hrdinov a tiež hlasujú za víťaza. Deti sú všímavé, vedia robiť dobré skutky a neraz aj zachrániť ľudský život.

Mgr. Kamila Konopásková
zdravotná sestra a priateľ školy

 

 

Makovičky hľadajú zanieteného a samostatného učiteľa/učiteľku, ktorý bude viesť vzdelávaciu skupinu žiakov piateho ročníka pri SZŠ Makovičky v Nitre od septembra 2019.

Sme malotriedna škola rodinného typu, s počtom žiakov 18 v ročníkoch 1. až 4. Do budúceho školského roka 2019/2020 sme sa spolu s rodičmi rozhodli ponúknuť žiakom piateho ročníka možnosť pokračovať v novovytvorenej vzdelávacej skupine pre 5. ročník v priestoroch našej školy.

Hľadáme učiteľa/ku, sprievodcu, mentora – slovom, človeka, ktorý rád trávi čas s deťmi a je nadchnutý pre objavovanie spolu s nimi. Uprednostňujeme zameranie na prírodné vedy (matematika, fyzika, informatika, chémia…), ktoré učiteľ/ka kreatívne prepája a spája v rámci blokového, otvoreného vyučovania. Sleduje pritom požiadavky povinného obsahu výchovy a vzdelávania pre 2.stupeň ZŠ.

Ideálny kandidát hľadá výzvy pre seba a pre žiakov. Rozumie, že učiť sa dá iba v bezpečnom a empatickom prostredí, ktoré vytvára spolu s deťmi. Rešpektuje a prijíma dieťa také aké je, vníma jeho individualitu. Vedie dieťa k neustálemu osobnému prežívaniu učenia sa, k pocitu uspokojenia, sebarealizácie a šťastia.

Ak Vás naša ponuka oslovila, pozývame Vás na stretnutie k nám do školy.

Kontaktujte Silviu Seigne na silvia.seigne@gmail.com.

Tento školský rok sa nám splnilo jedno z našich predsavzatí. Seanan Cummings, lektor anglického jazyka, trávi s našimi Makovičkami 15 hodín týždenne. Dovoľte, aby sa Vám predstavil.

Having taught drama in a theatre for many years and then moving away from home to teach English in both China Italy I wasn’t ready to go home, I was looking for a new adventure.  I seen the job advertised for a native English speaker here in Makovicky in Nitra. I was interested in this position because I have always worked with children and I love working in new countries and experiencing new cultures.  Slovakia was somewhere I’ve never been to so I was over the moon when I was offered the job.

My first impressions of the school was a great first impression.  The school felt to me like its own little community, it was just like a big family.  I was welcomed here with open arms and that help me to settle. The children in the school are great and really enthusiastic about learning.  A big difference I have found between Makovicky and all the others schools in which I have taught at is, the children don’t want to go home when it is home time which shows how great this school is and how close everyone in the school is.  Another different I have seen in my time here compared to the other countries I have worked in is that they make learning fun, and interesting and the children never get bored, it’s not like the other schools where the children just sit at their desk and work, here they care about the children which is great.

My teaching style is different from other teachers.  As I can’t speak Slovak I like to use simple English with actions so the children can get an understanding.  I like to start every class with a hello song and end it with a goodbye song. Through the class I use music as it’s a great way for children to learn and helps them pick up the language quicker.  I like to teach English using drama, movement, play and books as it keeps the classes fun and enjoyable for the children, and also drama is a great way to learn English. I am a firm believer that children learn better and quicker if they are having fun which I have found    out from teaching in both China and Italy.

Last week, autumn was our inspiration.  We listened to an autumn song: Autumn leaves are falling down, and then we acted out the song words. For example we pretended to be: the red, brown…leafs falling of the trees, a squirrel looking for its food and etc. Then we read a short story about autumn and talked about the pictures. Any book on topic would do, here are some from our school library:

  

 

 

 

 

 

 

An autumn art project is always a good idea – letting the children use their imagination….

 

 

 

Our small elementary school based in Nitra is looking for a native English teacher available for the next school year, starting September 2018.

Makovičky is a school with a homely, community feel organized around one  mixed-aged classroom counting around 15 children aged from 6 to 10.

We are three teachers supporting our young children´s developement and helping to create a safe learning enviroment for them. As a new teacher joining our team, you will be responsible for teaching English in mixed-aged groups based on ability. Teaching English at our school may take various forms, ranging from preparation for international certificates to spending free time with children in the afternoons.

Enthusiasm and passion for children is a must. This goes well beyond enjoying being with children. It means wanting to make a difference to each and every child. You should, therefore have the drive to unlock every child’s door to learning, overcoming any obstacle a child may have. In order to do this, you need to have acquired effective skills for communicating and working with young children.

The teacher we are looking for is supposed to create a sense of community and belonging in the classroom. The mutual respect provides a supportive, collaborative environment. In our small school, there are rules to follow and jobs to be done and each child is aware that he or she is an important, integral part of the group.

You will be asked to cooperate with your colleagues on an ongoing basis. Functioning in a small team of teachers requires not only open and frequent communication but also confidence and trust. You will have a considerable amount a freedom to implement methods creating a flexible teaching enviroment. We are convinced that a supportive team of friendly teachers and a group of happy and cooperative children make our school a place you will enjoy to work at.

If you feel this teaching position is for you, please ask for more information and submit your current resume and cover letter to Silvia Seigne,  silvia.seigne@gmail.com.

Štátny vzdelávací program zaväzuje učiteľov na prvom stupni okrem iného aj k tomu, aby viedli žiakov k aktívnemu občianstvu. Učitelia, už na prvom stupni ZŠ, majú vychovávať aktívnych, kriticky a racionálne mysliacich a konajúcich jednotlivcov, bez ktorých naša demokracia nemôže fungovať.

Sociálny psychológ Kurt Lewin považoval malé skupiny (v našom prípade triedy) vedené a organizované demokraticky za mimoriadne dôležité. Práve v nich sa získavajú prvé praktické skúsenosti s demokraciou, v nich sa osvojujú demokratické spôsoby konania, oni sú prostredím, kde sa dohovárajú, udržiavajú a praktizujú demokratické pravidlá. Kritické myslenie nie je žiakovi dané, nie je to schopnosť, ktorá sa spontánne vynorí na istom stupni vývinu. Žiak sa kritickému mysleniu učí v komunikácii s učiteľom, so spolužiakmi a v neposlednom rade s rodičmi.

Komunikácia v demokratickej skupine v porovnaní s autokraticky vedenou skupinou je častejšia a rozmanitejšia. Frekventovanejšie sú aj prejavy náklonnosti, vzájomnej dôvery a ocenenia, záujem vypočuť si stanovisko druhého. Zámeno “my” sa požíva viac ako “ja”. Naopak, skupina s autokratickou organizáciou vytvára klímu, ktoré potláča individualitu, kritické myslenie a samostatné konanie, prostredie, v ktorom je názor autority normou a poslušnosť sa vynucuje legálnymi prostriedkami.

Ak by ste si mali vybrať Vy, fungovali by ste radšej v demokratickej alebo v autoritatívnej skupine? 

V akom “režime” podľa Vás fungujú Vaše deti za dverami svojich školských tried?            Pre lepšiu predstavu, tu je niekoľko konkrétnych princípov demokratického vzdelávania, ktoré nájdete aj u nás, v Makovičkách:

• Slobodné rozhodovanie dieťaťa akej oblasti sa bude venovať a ako dlho – plní svoj individuálny plán, tvorí si ho s učiteľom, neskôr sám.
• 80% času tvorí samostatná práca, 20% riadi učiteľ.
• Dieťa sa venuje oblasti, pre ktorú ma senzitívne obdobie (ideálny čas),napr. celý týždeň sa venuje prevažne matematike.
• Dieťa môže napredovať ďalej bez ohľadu na jeho spolužiakov, môže sa zoznámiť aj s látkou nasledujúcich ročníkov.
• Dieťa pracuje podľa svojho vlastného tempa, nie je rušené zvonením, čas oddychu alebo aktivity si volí samo.
• Slobodný pohyb po triede, keď dieťa potrebuje ísť za učiteľom, asistentom….

Ako ukázali porovnania skupín s rôznym štýlom vedenia, na jednotlivcov v demokratickej skupine sa kladú podstatne vyššie očakávania, ako na jednotlivcov s autoritatívnym vedením. Od jednotlivca v demokraticky vedenej skupine sa očakáva, že bude zodpovedný voči iným členom skupiny, skupinovým cieľom a pravidlám, že bude schopný akceptovať názorové rozdiely, že bude schopný prijímať kritiku bez ohrozenia vlastnej osobnej integrity a konečne, že bude kriticky zvažovať názory a argumenty iných, avšak nie hostilným a zraňujúcim spôsobom. Práve v týchto zručnostiach sú na jednotlivcov v 21. storočí kladené vysoké nároky.

Už experimenty Lewina, Whita a Lippita spred 90 rokov ukazujú, že len v skupine, v ktorej sa utvorí atmosféra vzájomnej dôvery, vzniká aj ochota pochopiť perspektívu iných, koordinovať rozličné záujmy a vytvárať spoločnú perspektívu.

Výhody demokraticky vedenej skupiny sú nesporné a hovoria hádam ku každému z nás. Zamyslime sa teda aj nad tým, koľko “demokracie” sme schopní tolerovať v škole, koľko slobody sme schopní vpustiť do triedy pre naše deti…. 

Mať úctu k sebe a k ostatným – to sú hodnoty, ktoré dieťa naberá v rodine, a ktorých funkčnosť si potrebuje v kolektíve vyskúšať. Aktívnym občanom sa nestávame vďaka hodinám občianskej náuky. Aktívne občianstvo je o hodnotách a postojoch, ktoré sa najviac formujú v detstve, a na ktorých treba ďalej stavať a rozvíjať ich.

 

Najbližšia beseda o škole: Pripravení do školy? (15.marec o 17h, Centrum Skalka, Kalvária Nitra)

 

Soňa Kondelová, ktorej syn Oliver je v nitrianskej ZŠ Makovičky tretiak, pracuje vo vydavateľstve Enigma a nedávno dostala na recenziu zaujímavú novú knihu s názvom Teach like Finland (Učte ako Fínsko). „Je od Američana, ktorý učil niekoľko rokov vo Fínsku a popisuje zvnútra systému, ako to tam funguje a prečo sa má svet čo učiť od Fínov. Keď som túto knihu čítala, zistila som, že v Makovičkách to robia úplne tak isto. Intuitívne prišli k tomu, čo robia Fíni na základných školách. A viete prečo? Pretože to robia pre deti. Takže by sa tá kniha mohla pokojne volať aj Učte ako Makovičky,“ hovorí.

Zaujímalo nás pochopiteľne, čo je to za knihu a čože to v našej malej nitrianskej škole robíme, že
nás prirovnávajú k vzdelávaniu v krajine, o ktorej na prelome 21. storočia začal hovoriť s úctou celý
svet.

Teach like Finland (W. W. Norton & Company, 2017) je zaujímavá kniha nielen pre učiteľov. Autor,
americký učiteľ prvého stupňa, Timothy D. Walker ponúka „33 jednoduchých stratégií pre triedy
plné radosti „, ktoré sa naučil počas svojho dvojročného hosťovania na základnej škole v
Helsinkách.
Každý by chcel mať vzdelávací systém s takými výsledkami ako Fínsko, najmä od vtedy, keď
OECD zverejnila v roku 2001 výsledky medzinárodných testov PISA, podľa ktorých 15-roční fínski
žiaci jasne predčili deti zo všetkých ostatných členských krajín v čítaní a chápaní textov,
matematike aj vedeckých predmetoch. Táto malá škandinávska krajinu pritom do vzdelávania
investovala pomerne skromné prostriedky z HDP.
Ako však píše v predslove k spomínanej knihe známy fínsky odborník na vzdelávanie Pasi
Sahlberg, fínsky prístup sa nedá okamžite aplikovať v hocijakej krajine, pretože ide o efektívne
poprepájaný systém krokov v rôznych oblastiach socio-ekonomického života, nielen v samotnom
vzdelávaní. Jednotlivé stratégie, ktoré využíva, sa však dajú aplikovať s úspechom aj inde.

Čo stojí za úspechom Fínska?

Mnohí, vrátane P. Sahlberga veria, že sa pod to podpísal najmä holistický prístup k vzdelávaniu,
ktorý vytvorí dobrý základ pre rozvoj schopností fínskych detí. Podarilo sa ho vytvoriť v rámci
intenzívnej reformy 9-ročnej povinnej školskej dochádzky, ktorá sa spustila v sedemdesiatych
rokoch 20. storočia. Aktuálny prístup k vzdelávaniu na základnom stupni má niekoľko veľmi
jednoduchých – po hlbšom zvážení zistíme, že logických – zásad:
1. Fínske školy kladú rovnaký dôraz na všetky predmety (teda aj telocvik, kreslenie či hudobnú
výchovu), čo v praxi znamená, že deti majú možnosť od začiatku rozvíjať rôzne aspekty svojej
osobnosti, objavovať svoje talenty a budovať rôznorodé vedomosti. Často sa učí interdisciplinárne a
vedomosti či zručnosti z rôznych odborov sa vhodne prepájajú.
2. Veľkú pozornosť venujú príležitostí na rozvoj detí mimo školy – cez rôzne kluby, krúžky a
kurzy, ktoré sú podporované na lokálnej úrovni.
3. Ďalšia zaujímavosť je, že vo Fínsku nie sú súkromné základné školy ani s tým súvisiaca
súťaživosť škôl o žiakov a fondy. Jednoducho, každá škola musí byť dobrá, bez ohľadu na to, či
sa nachádza v Helsinkách alebo maličkej dedinke za polárnym kruhom.
4. Neexistuje ani socio-ekonomická segregácia a pokiaľ sú v škole žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, škola dostane dodatočné zdroje a podporu.
5. Cieľom učiteľa je v prvom rade pohoda detí, pretože spokojné dieťa, ktoré nie je vystavované
zbytočnému stresu, sa rado a ľahšie učí.
6. Keďže je však tento systém náročnejší na kvalitu a postoj pedagógov, hneď od začiatku programu
sa Fínsko zameralo viacej na predpoklady a odbornú prípravu budúcich učiteľov. Už výber
budúcich učiteľov sa sústredí predovšetkým na ich hlboký záujem o učenie a schopnosť pracovať s
deťmi, viesť a motivovať ich – preto majú väčšie šance dostať sa na učiteľský odbor nie premianti,
ale mladí ľudia, ktorí tieto schopnosti preukázali v mimoškolskej činnosti. Štúdium dosť zamerané
na psychológiu dieťaťa, pedagogiku, špeciálne vzdelávanie, didaktiku predmetov a tvorbu
učebných osnov.
7. Všetci učitelia sa podieľajú na príprave osnov vo svojej škole, výbere efektívnych metód
vyučovania, ako aj hodnotenia toho, ako sa deti učia. Navyše, stredné manažérske pozície vo
vzdelávaní obsadzujú tiež skúsení a aktívni učitelia. Riaditelia škôl sú takmer bez výnimky
aktívni učitelia, ktorí popri administratíve a riadení majú aj svoje hodiny so žiakmi.

 
Kritici boli umlčaní
V snahe uviesť problematiku celistvo, P. Sahlberg spomína, že pred rokom 2001 mal fínsky
vzdelávací systém aj zástup kritikov. Stredné a vysoké školy sa sťažovali, že sa znížila akademická
úroveň žiakov pri prechode na vyššie stupne a niektorí zamestnávatelia tvrdili, že mladšia generácia
postráda pracovnú dobrú pracovnú morálku. Potom tu boli rodičia, podľa ktorých šikovnejšie a
talentovanejšie deti nemajú šancu rozvinúť v škole naplno svoj potenciál.
Kritici navrhovali, aby začalo Fínsko robiť to, čo väčšina vyspelého sveta – zvýšiť štandardy,
pozorne zaznamenávať akademické úspechy študentov, umožniť rodičom výber školy pre svoje
dieťa a založiť špeciálne školy pre nadané deti. Aké bolo prekvapenie, keď napriek absencii týchto –
podľa nich na pokrok nevyhnutných krokov – Fínsko ukázalo v testoch PISA celému svetu chrbát.

 
Z veľkej Ameriky do malého Fínska

A práve z USA, ktoré bolo jedným z vzorov spomínaného kritického krídla, sa v roku 2013 mladý
učiteľ prvého stupňa vydal za oceán do drobnej škandinávskej krajiny naberať skúsenosti. Autor
knihy Teach like Finland Tim Walker mohol odsledovať na vlastné oči a na vlastnej koži vyskúšať
praktický výsledok vyššie spomínaných prístupov vo vzdelávaní, keď sa so svojou fínskou
manželkou a dvoma malými deťmi presťahoval do Helsínk.

Nielenže tu dva roky učil na štátnej škole, ale okrem toho v rámci výskumu pozoroval vyučovanie
na školách po celom Fínsku a diskutoval s mnohými učiteľmi. Naučil sa od nich rôzne prístupy,
ktoré sa dajú aplikovať hocikde na svete.

Napríklad to, že ani mozog žiakov ani učiteľov nemôže fungovať celý deň naplno prakticky bez
prestávky a oddych má blahodarný účinok na schopnosť originálne myslieť a lepšie sa sústrediť. A
tiež, že zakomponovaním faktoru radosti do učenia sa výrazne zvyšuje úroveň nasávania informácií,
ich zapamätávanie a schopnosť ďalej ich využívať.

Obsah toho, čo sa naučil, rozdelil Tim do piatich hlavných oblastí – kapitol (Pohoda,
Spolupatričnosť, Samostatnosť, Majstrovstvo, Vnútorné nastavenie). Jednotlivé podkapitoly majú
výborné oči-otvárajúce názvy, ktoré už samy osebe naznačujú, čo je v dobrej škole dôležité.

Napríklad: Naplánujte mozgu prestávky, Dýchajte čerstvý vzduch, Vybehnite do divočiny. Alebo:
Spoznajte každé dieťa, Hrajte sa so študentmi, Oslavujte s nimi úspechy v učení, Splňte si triedny
sen, Zrušte šikanu. A ďalej: Začnite slobodou. Ponúknite im viac možností. Prepojte učenie s
realitou. Vyžadujte zodpovednosť.

Prípadne: Naučte ich základy. Vneste do učenia hudbu. Koučujte ich. Diskutujte o známkach. A
napokon: Všímajte si, ako všetko nadväzuje. Spolupracujte pri káve. Zavolajte si expertov. Cez
prázdniny si vyprázdnite hlavu. A hlavne – nezabúdajte na radosť!

Čo poviete, nezišli by sa takéto nápovedy aj v slovenských školách. Že vraj na to nie je čas?
Prostriedky? Systém nedovolí? V nitrianskych Makovičkách si na tieto veci čas vždy spravia a
pritom sa to nenaučili nikde vo Fínsku, prišli k tomuto štýlu učenia intuitívne na základe
dlhoročných skúseností.

( Autor článku: Vladimíra Bukerová)

Komenský ďalej píše: Aby tvorili samostatne, treba nechať žiakov objasňovať pravidlá , uvádzať príklady, vysvetliť svoje závery. Aby sa žiaci medzi sebou počúvali, opravovali, učiteľ nechá posúdiť celú triedu. Z práce druhých, tak žiaci poznávajú rôznorodosť názorov, porovnávajú, spoločne sa obohacujú a bystria si myseľ.

Sem smeruje i naša snaha. Aj v našej škole sa snažíme o takúto pracovnú atmosféru. Naše deti majú Majku, Vladku a Silviu – tri učiteľky, ktoré sú im k dispozícii počas dňa, s ktorými sa učia a trávia svoj deň. Majka je učiteľkou už tridsať rokov. Svoj vrúcny vzťah k deťom, trpezlivosť a múdre vedenie žiaka nám odovzdáva práve cez svoje rozhovory s deťmi a my sme radi, že môžeme každý deň nasávať, pozorovať a učiť sa spolu s nimi.

Rozhodla som sa preto zapísať reč učiteľa – to, čo Majka hovorí, aj pre Vás. Nuž, pravda, všetko sa nedá. V triede na hodine matematiky som sedela vzadu, za zástenou, nebolo ma vidieť. Dúfam, že Vám moje zápisky poodhalia kúsok z atmosféry v našej škole, a že sa Vám cez ich útržkovitosť podarí vycítiť to najdôležitejšie:

…..

Vidíš, dali sme hlavy dohromady a už nám to ide. 

Dobre, kto už pochopil, čo má robiť, povie nám.

 

No a teraz poďte sem všetci. Počúvajte a pozrite sa. Sú tu cestičky. Kam vedie táto cestička? Sú tu rôzne kombinácie. A pozor, táto je komplikovaná. Pozri, sú tu rôzne cestičky.

Ako sa ti zdá táto? … Zaujímavé.

Skúsme sa dostať po tejto cestičke….alebo: kde by si chcel ísť ty?

Takže teraz si skúšame… Výborne, Zorka už ide, už vie čítať cestičky.

Keď si sa už zahrala s cestičkami, je tu pripravená táto úloha s orieškami.

 

Zatiaľ je to dobre. Rozumieš tomu. Čo sa teším.

Teraz to už vieš, teraz to je ľahké. Spokojná? … Zvládla si to!

 

Toto je naša krásna matematika. A zajtra sa naučíme jednu hru: budeme cestovať autobusom.

Tretiaci, poďte mi ukázať, čo ste urobili. No, ukážte sa. Aké to bolo?

Ktoré bolo ľahké, ktoré ťažké?

Máte dobrý prvý stĺpec. Toto ste nejako prehliadli…..to je deleno. Kde máme tabuľku?

Vidíš, toto prvé máš dobre, okrem…Ale toto máš dobre….a tu si ešte nespočítala.

Ešte sa musíme doučiť delene.

 

Ellie položila krásnu otázku.

 

Začal si zvláštne, že nechceš, a potom si si uvedomil, že treba. Aj ja som si veľa vecí všimla.

Je dôležité si všímať, ale všetko sa naraz nedá….

 

Ako sa dohodneme, tak bude.

Bolo to ťažké? Čo bolo najťažšie? Čo nám pomohlo? …áno, keď sme si ju nakreslili, zvýraznili….   Tak to som zvedavá ako nám to teraz pôjde.

Keď neviem, nebudem sa zdržovať, hľadám úlohy, ktoré viem, potom sa vrátim a opýtam sa.

Keď dáte hlavy dohromady, ..treba rozmýšľať.

 

Ako ste to počítali? A keď sa opýtam prečo? Bez toho, žeby sme sa báli , vyriešili sme to.

Vedeli by sme to teraz takto? Dalo by sa?

Všimli ste si ako sme si túto úlohu rozdelili? Potom ste to už vedeli.

Povedzte mi, ako sme to delili….

Výsledky už viete, keď náhodou neviete, máte tabuľku a rozumiete úlohe. Už to len treba zapísať. Bežte si to zapísať. Treba čítať. Musíš čítať.

 

Máte to výborne. Ukážeme a zistí, že je to ľahučké. On rýchlo zistí, že je to ľahučké.

Veď to vieš. No vidíš. Výborne. Však ty to vieš. Choď si robiť sama, lebo to vieš.

Počítať vieš perfektne.

 

Môžete stavať spolu. Viac hláv, viac rozumu.

Dnes si pochopil aj toto aj toto. Ale toto sa mi nezdá. … Nič, v poriadku, len si sa jedno pomýlil. Jedna chybička maličká.

Toto ťa asi mýli…choď si to vyskúšať. Áno, viem. Je to trošku zložitejšie. Musíme si to predstaviť takto… Už si druháčka. Treba si porozmýšľať. Budeme viac rozmýšľať.

……

…..lebo reč učiteľa ovplyvní ako sa žiaci cítia, aké postoje zaujímajú k sebe i k danej problematike a v konečnom dôsledku určí koľko sa deti naučia. Dobrý učiteľ sa veľa pýta a menej vysvetľuje, tým otvára priestor pre deti. Pre dieťa je v škole najdôležitejší vzťah s učiteľom a so spolužiakmi a ten sa buduje vo vzájomnom rozhovore.

Vybrať dobrú školu pre svojho prváčika môže byť výzva. Pokiaľ je v obci jedna-jediná škola, výber za vás urobil systém. To však neznamená, že správne. O tom, ako pôsobí škola na dieťa a ako súvisí výber školy s rodinným životom, hovorí Miriam Bieliková, psychologička a lektorka Efektívneho rodičovstva.

Aké bolo vaše pátranie po škole pre vášho prváčika?

My sme hľadali školu, ktorá bude pokračovať v tom, čo robíme doma. Našli sme ju nakoniec v súkromnej základnej škole Makovičky v Nitre. Aby som náš prístup k výchove bližšie vysvetlila, snažíme sa rešpektovať dieťa také, aké je, s jeho potrebami aj pocitmi. Aj komunikáciu máme trochu inú, nie autoritatívnu. Samozrejme, že hranice tam sú, dokonca by sa mohlo niekomu zdať, že sú nastavené prísne. Ale vždy to vzniká v súčinnosti s dieťaťom. Snažíme sa s ním vždy dohodnúť – tak, aby sme boli spokojní aj my aj dieťa. To neznamená, že musí mať všetko splnené, ale minimálne sa o tom môžeme rozprávať a vzájomne si to vysvetliť.

Je to aj o potrebe pochopiť, čo sa má diať a prečo?

Aj o tom, ale je to aj o hlbšom vzájomnom pochopení. Musím povedať, že ja som si vo výchove tiež prešla svojím vývojom. Staršej dcére som spočiatku vôbec nerozumela. Hoci som ju milovala a dala by som za ňu život, mala som pocit, ze vysielame na úplne inej vlnovej dĺžke. Tým pádom sme sa dostávali do konfliktov a to ešte nemala ani tri roky. Začala som hľadať, čo by sa dalo robiť, a tak som sa dostala ku kurzom Efektívneho rodičovstva. Najskôr som sama na sebe veľa pracovala a keď sa mi podarilo zmeniť prístup a komunikáciu s dcérou, vnímala som okamžitú zmenu v jej správaní. Potom sa do toho pustil aj manžel, keď videl, ako to funguje. Teraz robím takéto kurzy aj pre iných rodičov, lebo vidím, že to má naozaj zmysel. Nehovorím, že je to zázračná metóda, chce to veľa práce na sebe, a nie úplne vždy sa nám stopercentne darí, ale vidím na deťoch zmeny. Sú úprimnejšie, neboja sa hovoriť o svojich pocitoch. My dospelí zvyčajne veľa popierame a neuznáme ani druhým, najmä deťom, že by sa mohli nejako cítiť. A tým ich vieme zraniť.

Vaša staršia dcéra chodí do tradičnej školy?

Áno, je piatačka, a keď začala školskú dochádzku, vtedy v Nitre ešte taká škola ako Makovičky nebola. Nehovorím, že nie som s jej súčasnou školou spokojná, ale vidím tam vplyvy, ktoré mi nesedia. Tlak na výkon, niektoré deti sú zaškatuľkované a keď niekto moc vytŕča, tak vzniká zbytočná rivalita, namiesto toho, aby sa učili spolupracovať a komunikovať.

Preto ste hľadali alternatívu aspoň pre ďalšie deti?

Áno. Náš stredný syn Peťko je citlivý chlapec s obrovskou fantáziou a nechcela som, aby o to prišiel. Ja sama si spomínam na všetky tie negatívne veci, ktoré mi škola spôsobila a ešte teraz sa to snažím naprávať. Tiež som bola veľmi tvorivé dieťa s fantáziou a v škole mi ju svojím prístupom udupali. Nechcela som, aby sa to stalo aj mojim deťom. Okrem toho viem, že Peťko neznáša tlak, vtedy ide okamžite do odporu. Nejde o to, že by nechcel alebo nevedel, jednoducho neznesie tlakový prístup. To bol pre mňa asi najväčší strašiak, že v klasickej škole je neustály tlak na to, ako a kedy sa deti musia niečo naučiť. Bála som sa, že by sa zasekol a už by som s ním nepohla. V Makovičkách vidím presný opak. Napríklad, keď išiel do školy, nevedel písať ani čítať, a už koncom októbra, hoci mali prebratých ešte len päť-šesť písmen, začal nám doma sám písať odkazy. Na koši na bielizeň som si našla veľký papier s inštrukciou: Pred praním vybrať všetko z vačkov. Keď bol tatino chorý, na radiátor mu prilepil odkaz: Rýchlo sa uzdrav, ľúbime Ťa. Síce s chybami a slová bez medzier, ale bolo to super. A v novembri napísal dokonca knižku – štvorstranový príbeh. Pre mňa je to znamenie toho, že škola nebrzdí jeho rozlet, ale podporuje to dobré, čo v ňom je.

Počuli sme od mnohých rodičov názor, že klasická škola je lepšia, aby si deti od začiatku zvykali na to, že sa musia prebíjať. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že asi majú strach z niečoho neznámeho, ja som to tak tiež mala, až kým som si to neodskúšala na vlastnej koži pri tej výchove. Veľa ľudí si myslí, že je to voľná výchova, že dovolím dieťaťu všetko a bude mi skákať po hlave. Ale je to presne naopak. Rodič – a v škole učiteľ – nie je autoritou z pozície sily a moci, ale z pozície dôvery. Je poriadny rozdiel v tom, keď buchnem po stole a poviem: „Urobíš to, lebo som povedala!“, a keď si to vydiskutujeme, vzájomne sa rešpektujeme a dieťa nám dôveruje. Dieťa si tiež musí konať svoje povinnosti a niekedy je to poriadne nepríjemné, ale úlohou rodiča je, aby to ustál. Ja viem, že aj rodičia, ktorí vychovávajú deti klasicky, chcú pre ne zrejme to najlepšie. Ale keď im to ukážem v praxi, tak zistia, že ich metódy zväčša nevedú k cieľom, ktoré si predstavujú. Dieťa sa možno naučí držať ústa a krok a urobí to, o čo ho rodič žiada, ale spolu s tým sa učí aj mnoho iných vecí. Napríklad v škole sa tlačí na dobré známky, lebo je predstava, že keď sa dieťa dobre učí, môže ísť na lepšiu školu a potom si nájde lepšie zamestnanie a bude mať ľahší život. Ale dosiahne sa tým, že dieťa sa neučí preto, aby získalo vedomosti, ale preto, aby malo jednotky. A ak na to nemá, naučí sa používať spôsoby, ktoré síce vedú k jednotke, ale nie k vedomostiam. Naučí sa trebárs podvádzať alebo sa nadrví, teda využíva mechanickú pamäť, ale nesnaží sa pochopiť podstatu. A keď je za ten výkon oceňované, automaticky svoju hodnotu odvádza od výkonu.

Kto za to môže viac – rodina alebo škola?

Ide to ruka v ruke a veľa v tom zohráva aj spoločnosť. Preto som hľadala školu, ktorá by pokračovala v našom prístupe, lebo chcem, aby sa moje deti dobre spoznali, aby vedeli, kde sú ich silné stránky a kde slabšie, aby vedeli, na čom môžu stavať. Chcem, aby boli skôr vnútorne motivované – nie jednotkou či ocenením niekoho druhého, – ale aby vedeli, že na to majú, lebo už čosi prekonali. Týka sa to aj vzťahov, napríklad keď si dokážu vydiskutovať problém so spolužiakom, nadobúdajú komunikačné zručnosti.

Dnešní rodičia sa sťažujú, že sa musia doma s deťmi hodiny učiť. Vy to viete porovnať, keďže dcéra chodí do klasickej školy a syn do Makovičiek, kde úlohy nedostávajú.

V Makovičkách sú presvedčení, že život v rodine je dôležitý a čas doma sa má využiť na prežitie spoločných momentov a nie na dopĺňanie školy. Mne tento prístup veľmi pomohol, keďže v ten istý deň, ako Peťko nastupoval do školy, najmladšia dcéra išla prvý raz do škôlky a ja do práce. Môj manžel chodí na týždňovky, tak všetko zostáva na mne. Mala som veľké obavy, ako to budem stíhať, ale neskutočne mi pomáha, že Peťko nemá domáce úlohy a nemusím s ním riešiť školu.

Ako je to ale s ambicióznosťou a prácou navyše?

Zastávam názor, že kým sú deti na základnej škole, tak by mali venovať voľný čas a energiu hlavne veciam, ktoré ich bavia. Aby sme im nezabili detstvo len školou a povinnosťami. Moje deti chodia na krúžky, ktoré si sami vybrali. Staršia dcéra je umelecky nadaná, chodí na hudobnú aj krásne kreslí. Peťko sa našiel v grécko-rímskom zápasení, čo ma osobne dosť prekvapilo, ale ukázalo sa, že na to má talent a nesmierne ho to baví. My sa ich v tom snažíme podporiť, keď občas prídu ťažkosti a im sa nechce, vtedy ich podržíme a pomôžeme im to prekonať. Potom zvyčajne chytia druhý dych. Usmerníme ich, ale netlačíme ich do ničoho, ani do výkonov. Pre nás je podstatné, aby to sami chceli robiť a aby ich to tešilo.

Ako by teda mala vyzerať ideálna škola?

Deti nepotrebujú množstvo informácií, stačia im základné. Skôr sú v dnešnom svete zahltené informáciami a potrebujú sa ich naučiť selektovať. Ďalej sa potrebujú naučiť nie byť jednotlivcom, ktorý sa derie dopredu, ale vedieť spolupracovať. Toto v našom školstve chýba, lebo škola je nastavená na výkon a uprednostňujú sa tí najlepší. Takže deti možno vedia dobre bojovať, ale nevedia spolupracovať – poskytnúť druhému to, čo on nevie alebo nemá a môže byť z nich super tím, ktorý dosiahne oveľa viac. To bude pre ne v budúcnosti veľmi dôležité v zamestnaní. Ďalšia vec sú komunikačné zručnosti – schopnosť povedať slušne, asertívne, s čím prichádzam ja, s čím ty, a dať to dokopy. A tiež riešenie konfliktov. Malo by to byť tak, aby ich neriešil učiteľ, ale aby do toho boli deti zahrnuté, aby si tým procesom samy prešli.

Pozývame aj Vás: 

S psychologičkou Miriam Bielikovou, ako aj s učiteľkami ZŠ Makovičky a rodičmi, ktorí majú už deti na prvom stupni, sa môžete stretnúť a porozprávať na prvej besede z cyklu Hovorme o škole, ktorú organizuje o.z. Makovičky.

Ako vybrať tú správnu školu pre moje dieťa?

– vo štvrtok 15. februára 2018 o 17.00 hod. v Centre Skalka, Nitra – Kalvária.

Info a registrácia: Facebook (hľadať podľa názvu besedy).

( S Miriam Bielikovou sa rozprávala Vladimíra Bukerová)

 

Deti by som učil hudbu, fyziku a filozofiu. Ale najdôležitejšia je hudba, pretože vzorce v hudbe a umení sú kľúčom k učeniu. Platón.

Hudobnú výchovu majú deti na prvom stupni 45minút jedenkrát za týždeň. Nuž, nám takýto pohľad na vec nevyhovuje a myslím, že ani Platón by nesúhlasil…

Výtvarná, hudobná a telesná výchova tvoria niť, ktorá je poprepletaná našim vyučovaním. Vinie sa našim týždňom ako riečka, kde sa prídu deti ovlažiť, keď potrebujú. 

Jedným z cieľov našej hudobnej výchovy je  Ako cez hudobné umenie prísť k sebe samému. Škola je sociálnym prostredím, ktoré vedie dieťa k ostatným a oblúkom späť zasa k sebe. Deti sa učia fungovať v skupine, učia sa spolupráci, trpezlivosti, tímovej práci, vedieť klásť otázky sebe aj iným, riešiť konflikty. Naša hudobná výchova v tomto procese využíva prostriedky ako tanec, pohyb, divadlo, dramatizácia, akýkoľvek hudobný aj nehudobný prejav. Prechádzame od piesní, fláut, hudobných nástrojov cez tvorivé výrobky, relaxáciu až k problémom detí. A zas od hudobnej improvizácii po hudobnú teóriu. Experimentovanie, hranie hudobno-pohybových hier, dramatizácia, hudobná tvorivosť aj filozofovanie tvoria súčasť našej hudobnej.

Toto všetko je podstatou intuitívneho učenia, ktoré uplatňujem a pri ktorom nemám nápady len ja, ale z veľkej časti práve deti. Nie som tá, čo stojí nad nimi, ale som jedna z nich. Nebojím sa, keď ostane ticho. Nepodceňujeme ticho. Práve vtedy prebieha chvíľkový relax, alebo prichádza dôležitá myšlienka, nápad, doznieva zážitok, prichádza uvedomenie a pochopenie. Bez ticha by to nešlo. Bez ticha by nebola hudba.

Cez siestu si Majko chcel len tak poskladať stupnicu – zatiaľ som mu nepovedala, že pochopil jej zmysel, princíp aj bez poučiek a definícií…mám mu to povedať? Čo ak to potom pod tlakom vážnosti popletie alebo zabudne?

Na hodinách hudby nesmú chýbať hudobné nástroje, ktoré majú deti kedykoľvek k dispozícii a s ktorými pracujeme na veľa spôsobov. Najväčším zážitkom je spoznávať nové hudobné nástroje. Naposledy som priniesla priečnu flautu a africký bubon djembe. Nástroje sme skladali, porovnávali, skúmali ich materiál a zvuk, tancovali podľa hudby, ktorú vyludzovali. Na bubon sme si ukázali tri základné údery, skúmali sme rytmické zápisy afrických rytmov, rozprávali sa o výrobe djembe. Popoludní vznikol nápad natočiť video Afrika s bubnami a tancom. Improvizácia mohla začať. Využívam ju často, deti ju majú prirodzene v sebe, treba ju len podporovať a ďalej rozvíjať a výsledky sa dostavia už po krátkej dobe.

Nepoznám lepší spôsob spoznávania sveta hudby ako cez zážitky. Nespozná ho dieťa tým, že bude opakovať čo učiteľ ukáže a naspamäť sa naučí piesne, ktorým možno ani nerozumie po obsahovej či hudobnej stránke. Aj tie najznámejšie detské piesne ukrývajú veľa tajomstiev súvisiacich s ich vznikom, pocitmi a odkazmi. Piesne meníme, prepisujeme text, vymýšľame nový, dramatizujeme ich, sprevádzame na hudobných nástrojoch, parodujeme a hráme sa s ich hudobno-vyjadrovacími prostriedkami.

Inšpiroval nás obrázok z prváckej učebnice: sane, koník, cencúle, ľudia…. Obrázok sme zhudobnili a doplnili sme ho hovoreným slovom – domysleným príbehom. Deti vybrali nástroje, ktoré by vedeli najvernejšie “zahrať” cencúle či koníka. Ja som vymýšľala príbeh. Keď som hovorila o koníkovi, zahrali na nástrojoch koníkov, deti pridali aj zvuky: Oliver napodobňoval mrmlanie fúzatého muža na saniach. Toto sú naše začiatky, prvé kroky v príprave hudobných rozprávok.

Spoznávame hudbu inak. Hravou a zážitkovou formou sa učíme rozlišovať a používať základné hudobno-výrazové prostriedky : melódiu, rytmus, tempo, dynamiku, farbu, harmóniu, formu. Spoznávame hudbu iných kultúr, no najmä sa vraciame na samotný začiatok. Skúmame pôvod zvuku, tónu a hudby, zisťujeme, čo je hudba, aký má vplyv a význam pre nás. Zabúdame na naučené vzorce, stereotypy a predsudky a vydávame sa hľadať samých seba cez zvuk, tón, hudbu, ticho. Využívame pri tom:

Náš hlas. Vedeli ste, že ľudský hlas má liečivú silu? Zameriavame sa na intonáciu, dýchanie, artikuláciu, výslovnosť, rytmus, tempo, dynamiku reči… Hlas necháme naplno vyznieť v našej prirodzenej farbe a cez spev, jednoduché hlasové, melodické, rytmicko-artikulačné cvičenia získame väčšiu istotu v hlasovom prejave.

Naše telo. Zameriavame sa na mimiku, gestá, tanec, pantomímu, postoje, proxemiku. Rozprávame a hráme pohybom, využívame elementárnu hru na telo, Orffov inštrumentár ľahko ovládateľných hudobných nástrojov a rôzne hudobno-pohybové hry.

Naše zmysly. Zmyslami prijímame rôzne podnety, ktoré následne spracováva náš mozog. Skúšame si, aké dôležité sú jednotlivé zmysly, ako ich využiť, prepojiť v hudbe, ale aj v živote. Ako aktívne počúvať a ako porozumieť tichu. Začíname vnímať okolie inak ako doteraz a tak sa o sebe a o druhých dozvieme oveľa viac.

Našu fantáziu.Reakcie, nápady, pocity detí sú najdôležitejšie. V hudbe neexistujú jednotné pravidlá. Hudba je proces a každý z nás sa na ňom podieľa. Preto veľa tvoríme a vymýšľame priamo v akcii. Zažívame úspech a radosť z vlastných vymyslených hier, piesní, príbehov. Postupne sa učíme vystupovať pred divákmi, pracovať s trémou, humorom a improvizáciou.

Našu myseľ. Nikto múdry z neba nespadol. Žiadne špeciálne znalosti nie sú potrebné. Iba čistá a otvorená myseľ. Zabudnime na všetky myšlienky o tom, čo a ako by sme mali vedieť a mali alebo nemali robiť. Uvoľníme sa relaxáciou a všetko necháme naintuíciu.

Grotesky Charlieho Chaplina. Filozofovali sme. Rozprávali sme sa o charaktere komika, o napodobňovaní, parodovaní, irónii a vtipe- nie každý dokáže stvárať vtipné kúsky, ktoré pobavia a neurazia, nie každý si dokáže zo seba a svojho vystupovania urobiť srandu, nie každý má povahu uniesť pohľady, smiech a vtipné poznámky na svoju osobu…. Vymysleli sme scénku, ktorú sprevádzam na gitaru, o tom ako sa Charlie hlási k vojakom, aký je nešikovný. Neskôr sme zistili, že táto scénka už naozaj existuje! Dokonca sme objavili aj celý film Shoulder Arms z roku 1918, ktorý Chaplin sám režíroval a hral aj hlavnú úlohu. Hranie grotesky je pre deti náročná zábava. Zaslúžili si oddych pri vlastnom tvorení a počúvaní rozprávky Dlhý, široký, bystrozraký na gramofónovej platni.

Hudobná, výtvarná výchova i pracovné vyučovanie sú pre nás v škole vyjadrovacími prostriedkami. Prirodzene poňali aj tému Vtáčiky v zime. Počas týždňa sme pristupovali k tejto téme z viacerých strán, v reči staroškolskej : na viacerých predmetoch. Do hry vstúpila aj geometria vďaka tangramu.

Krmítka pre vtáčiky. Deti sa nechali inšpirovať rôznym materiálom (drevo, tetrapak, kvetináče, lekárske drievka…) a každý si vymyslel svoje krmítko. V ten deň sme ich stihli aj zavesiť na stromy. Najlepšie tak, aby ich deti z okna školy mohli pozorovať. Ellie si všimla, že priletela sýkorka. Všetky deti sa zhŕkli k oknu… Cez týždeň sme sa rozprávali o tom, ktoré vtáky tu prezimujú, ktoré odlietajú. Pomôckami boli samostatné obrázky rôznych vtákov a knižka Vtáky v našej záhrade. Deti si tiež vyrobili dekoráciu vtáčie krmítko s papierovými vtáčikmi. Z tangramu sme si skladali rôzne vtáky. Na hudobnej výchove nás čakala pieseň Bude zima bude mráz. Vytvorili sme si vlastný zbor vtáčikov: sýkorka, vrabček, ďatel a vrana. Každý si vybral akého vtáčika chce napodobňovať a priradili sme k nemu rytmické slabiky (ďobi, ďob; ťuk, ťuk, ťuki ťuk, atď…) a spievali sme naraz ako zbor. Hlasy vtáčikov sa nám krásne prelínali…. Nie je to hneď jednoduché, ale je to naša príprava na viachlasný spev v zbore.

 

Ježiško to zasa nechal tento rok na Vás? Prečítajte si naše tipy na darčeky a nechajte sa inšpirovať!

STRAWBEES

Švédsky geniálny vynález. Strawbee je konektor z plastového odpadu z tienidiel lámp IKEA, ktorý umožňuje spájať slamky ale aj kartón do rôznych úžasných konštrukcií. Hra získala mnoho ocenení. Podľa nás je číslo jeden svojou jednoduchosťou a genialitou. Mechanika, hydraulika, inžinierske projekty, dieťa si postaví vlastný most pre autíčka ale aj veľký stan pre seba! Hra schová do vačku všetky ostatné. Viac na : www.learning.strawbees.com

UKULELE

Tento hudobný nástroj je ako stvorený pre deti. Je šikovný do ruky, nie drahý a naučí dieťa základy hudby. Hra na ukulele je jednoduchá, dieťa rýchlo zvládne krátku pesničku. Posilní to jeho sebavedomie a povzbudí ho k hre na komplikovanejšie nástroje. V neposlednom rade zvuk ukulele, na ktorom hrá začiatočník je oveľa príjemnejší ako zvuk píšťalky!

LUK A ŠÍP

Tento darček zaiste zmobilizuje celú rodinu. Nič nie je lepšie ako hra na čerstvom vzduchu a nevadí ani, keď zo začiatku chýba terč. Hrá sa, čí šíp dopadne najďalej. Deti sa učia koordinovať svoje pohyby a rovnováhu. Trénujú vytrvalosť, trpezlivosť, cieľavedomosť a tímovú hru. Musia sa sústrediť, zamerať a vystreliť! Ich sebavedomie rastie ako sa ich výstrely zlepšujú. Lukostreľba je výborný šport. www.lukasip.sk

FOTOAPARÁT

Deti milujú fotografovanie. A tiež sa radi nahrávajú na video. Príroda, domáce predstavenia i hra na detektíva, lákajú siahnuť po fotoaparáte a všetko zaznamenať. Deti sa učia vnímať krásu okolitého sveta, makro fotky im umožnia skúmať veci, ktoré inak prehliadame. Hra so svetlom otvára brány fyziky, kompozícia odhalí pravidlo tretín, perspektívu, farebné kombinácie i prácu s negatívnym priestorom. Jednoducho: fotoaparát nás inšpiruje.

KARNEVALOVÝ KOSTÝM 

Nečakajte na február – deti milujú kostýmy po celý rok. Šibnutím čarovného prútika prenesú dieťa z izby do komnaty alebo ho vysadia na koňa a cválajú s ním do krajiny fantázie… Darovaním kostýmu alebo iných doplnkov (rôznofarebné hodvábne šatky, detské tee-pee, čiapka pre šaša alebo kapitána lode…)  podporíte voľnú hru – jeden z najdôležitejších elementov rozvoja vašich detí. Vo voľnej hre sa aktivizujú všetky stránky osobnosti (myslím, cítim, konám ako chcem). Voľná hra dáva možnosť prejaviť sa,  rozvíja predstavivosť  a vo svojej podstate je najdôležitejšou aktivitou dieťaťa.

TANGRAM

Tangram je starý čínsky hlavolam. Tangram je matematika, geometria, výtvarná výchova… tangram je návyková zábava! Matematicky abstraktné sa stáva viditeľné a jednoduché s tangramom. Je pre všetky vekové kategórie a dá sa vyrobiť aj doma. Magnetický tangram je ideálny na chladničku a papierový zas na nalepenie a vyfarbenie. Staršie dieťa sa s ním naučí zlomky, mladšie si poskladá zajačika. Tangram patrí jednoducho k našej základnej výbave:)

DIXIT

Dixit znamená po latisky : on povedal. Je to ideálna spoločenská hra, zameraná na rozvoj predstavivosti, vyjadrovania sa, rozprávania príbehu. Je nádherne výtvarne spracovaná, vytvára rôzne emócie a pomáha nazrieť do seba. Pri tejto hre sa deti naučia formulovať svoje myšlienky do viet a pochopia zmysel metafory. V škole hráme túto hru s tretiakmi a štvrtákmi. www.ihrysko.sk

MOYTOY

Moytoy sú slovenské odolné drevené stavebnice pre chlapcov aj dievčatká od 3 do 8 rokov. Postav si smetiarske auto a nauč sa separovať odpad, alebo si dopraj vyhliadkovú jazdu lietadlom. Nechýba ani domček. Ako pri všetkých stavebniciach do hry vstupuje kreativita, logické kombinačné myslenie a odvaha hľadať nové riešenia. Kladivo, kolíky a drevené časti sú zárukou dlhej, zmyslupnej hry. (www.moytoy.net)

KNIHY

A ešte raz knihy. Tie sú za dva body v našom zozname. Zaslúžia si veru aj najväčší priestor na polici medzi hračkami. Knihy sú jednoducho alfou i omegou a je na nás, aby sme deťom čítali a neprestali čítať. Tu je zopár tipov z našej školskej police:

Kniha džunglí, R. Kipling. Klasika, ale objaviť ju treba pre deti zas a znova. Momentálne je na predaj len český preklad z vydavateľstva Brio,2017. Knižka je však nádherná. (www.martinus.sk)

Detské knižky od Roalda Dahla najúspešnejšieho autora detských kníh (spolu s Astrid Lindgrenovou).  Ak ste odvážny, alternatívny bio rodič, (a ani nemusíte byť) tak iste budete mať nato prečítať deťom Dahlovku. (www.enigma.sk)

Hlavne sa uisti, že všetko čo robíš, je také bláznivé, že tomu ľudia nebudú chcieť veriť. R. Dahl

Podivuhodný príbeh Nilsa Holgerssona, Matys 2016 . Švédska učiteľka Selma Lagerlöf priblížila švédskym školákom prostredníctvom svojej knihy geografiu, prírodu i ľudový folklór krajiny. Príbehy Nilsa sú pre deti aspoň tak pútavé ako príbehy Toma Sawyera z druhého konca planéty.

Devätoro rozprávok od Karla Čapka. Posledná z deviatich rozprávok O začarovanom tulákovi je tak nádherná, že Vás rozplače. Všetky ostatné sú skvosty od pána Čapka, ktoré ilustroval a jednu z nich i napísal Josef Čapek. V knižke, ktorú máme my je uvedené, že je to odporúčaná mimočítanková literatúra pre piaty ročník. My sme zato, aby nijako nebola mimočítanková a nijako vekovo obmedzená. (www.mrkvicka.sk)

Priatelia dažďa, A. Nanetti. Ako recenzia píše:  Knižka je prekrásnou metaforou o odvahe a neohrozenosti, o zúfalstve a strachu, o hodnote solidarity, sile priateľstva a lásky. Talianka Angela Nanetti píše krásne príbehy.

Myšacia polievka, A. Lobel. Zdá sa, že malá šikovná myška sem ubzikla z knižky Gruffalo. Malému čitateľovi pripomenie, že sa vo veľkom svete nemusí stratiť, ak má dosť fantázie a využije okolnosti vo svoj prospech. Nezabúdajme, že príbehy majú veľkú moc…

Zuzana Boďová a jej Permoníci. Knižky o permoníkoch sú krásne a poteší aj pribalené pexeso. Páči sa nám, že sú slovenské a o Slovensku.

Mohli by sme (a veru aj budeme) pokračovať výberom krásnych knižiek ďalej, ale zas niekedy nabudúce. Naša rada na záver: dbajte, na hodnotné ilustrácie, na rozprávačské umenie a bohatosť slovnej zásoby autora a v neposlednom rade na pútavý príbeh!

Makovičky Vám želajú radosť z vybraných darčekov a krásny predvianočný čas.

(ilustrácie ©Nami Nishikawa)