Blog

Ako sme hľadali dobré školy pre svoje deti

Vybrať dobrú školu pre svojho prváčika môže byť výzva. Pokiaľ je v obci jedna-jediná škola, výber za vás urobil systém. To však neznamená, že správne. O tom, ako pôsobí škola na dieťa a ako súvisí výber školy s rodinným životom, hovorí Miriam Bieliková, psychologička a lektorka Efektívneho rodičovstva.

a2e9faa07b7ce837d00b4d16c966d9f7

Aké bolo vaše pátranie po škole pre vášho prváčika?

My sme hľadali školu, ktorá bude pokračovať v tom, čo robíme doma. Našli sme ju nakoniec v súkromnej základnej škole Makovičky v Nitre. Aby som náš prístup k výchove bližšie vysvetlila, snažíme sa rešpektovať dieťa také, aké je, s jeho potrebami aj pocitmi. Aj komunikáciu máme trochu inú, nie autoritatívnu. Samozrejme, že hranice tam sú, dokonca by sa mohlo niekomu zdať, že sú nastavené prísne. Ale vždy to vzniká v súčinnosti s dieťaťom. Snažíme sa s ním vždy dohodnúť – tak, aby sme boli spokojní aj my aj dieťa. To neznamená, že musí mať všetko splnené, ale minimálne sa o tom môžeme rozprávať a vzájomne si to vysvetliť.

Je to aj o potrebe pochopiť, čo sa má diať a prečo?

Aj o tom, ale je to aj o hlbšom vzájomnom pochopení. Musím povedať, že ja som si vo výchove tiež prešla svojím vývojom. Staršej dcére som spočiatku vôbec nerozumela. Hoci som ju milovala a dala by som za ňu život, mala som pocit, ze vysielame na úplne inej vlnovej dĺžke. Tým pádom sme sa dostávali do konfliktov a to ešte nemala ani tri roky. Začala som hľadať, čo by sa dalo robiť, a tak som sa dostala ku kurzom Efektívneho rodičovstva. Najskôr som sama na sebe veľa pracovala a keď sa mi podarilo zmeniť prístup a komunikáciu s dcérou, vnímala som okamžitú zmenu v jej správaní. Potom sa do toho pustil aj manžel, keď videl, ako to funguje. Teraz robím takéto kurzy aj pre iných rodičov, lebo vidím, že to má naozaj zmysel. Nehovorím, že je to zázračná metóda, chce to veľa práce na sebe, a nie úplne vždy sa nám stopercentne darí, ale vidím na deťoch zmeny. Sú úprimnejšie, neboja sa hovoriť o svojich pocitoch. My dospelí zvyčajne veľa popierame a neuznáme ani druhým, najmä deťom, že by sa mohli nejako cítiť. A tým ich vieme zraniť.

Vaša staršia dcéra chodí do tradičnej školy?

Áno, je piatačka, a keď začala školskú dochádzku, vtedy v Nitre ešte taká škola ako Makovičky nebola. Nehovorím, že nie som s jej súčasnou školou spokojná, ale vidím tam vplyvy, ktoré mi nesedia. Tlak na výkon, niektoré deti sú zaškatuľkované a keď niekto moc vytŕča, tak vzniká zbytočná rivalita, namiesto toho, aby sa učili spolupracovať a komunikovať.

Preto ste hľadali alternatívu aspoň pre ďalšie deti?

Áno. Náš stredný syn Peťko je citlivý chlapec s obrovskou fantáziou a nechcela som, aby o to prišiel. Ja sama si spomínam na všetky tie negatívne veci, ktoré mi škola spôsobila a ešte teraz sa to snažím naprávať. Tiež som bola veľmi tvorivé dieťa s fantáziou a v škole mi ju svojím prístupom udupali. Nechcela som, aby sa to stalo aj mojim deťom. Okrem toho viem, že Peťko neznáša tlak, vtedy ide okamžite do odporu. Nejde o to, že by nechcel alebo nevedel, jednoducho neznesie tlakový prístup. To bol pre mňa asi najväčší strašiak, že v klasickej škole je neustály tlak na to, ako a kedy sa deti musia niečo naučiť. Bála som sa, že by sa zasekol a už by som s ním nepohla. V Makovičkách vidím presný opak. Napríklad, keď išiel do školy, nevedel písať ani čítať, a už koncom októbra, hoci mali prebratých ešte len päť-šesť písmen, začal nám doma sám písať odkazy. Na koši na bielizeň som si našla veľký papier s inštrukciou: Pred praním vybrať všetko z vačkov. Keď bol tatino chorý, na radiátor mu prilepil odkaz: Rýchlo sa uzdrav, ľúbime Ťa. Síce s chybami a slová bez medzier, ale bolo to super. A v novembri napísal dokonca knižku – štvorstranový príbeh. Pre mňa je to znamenie toho, že škola nebrzdí jeho rozlet, ale podporuje to dobré, čo v ňom je.

Počuli sme od mnohých rodičov názor, že klasická škola je lepšia, aby si deti od začiatku zvykali na to, že sa musia prebíjať. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že asi majú strach z niečoho neznámeho, ja som to tak tiež mala, až kým som si to neodskúšala na vlastnej koži pri tej výchove. Veľa ľudí si myslí, že je to voľná výchova, že dovolím dieťaťu všetko a bude mi skákať po hlave. Ale je to presne naopak. Rodič – a v škole učiteľ – nie je autoritou z pozície sily a moci, ale z pozície dôvery. Je poriadny rozdiel v tom, keď buchnem po stole a poviem: „Urobíš to, lebo som povedala!“, a keď si to vydiskutujeme, vzájomne sa rešpektujeme a dieťa nám dôveruje. Dieťa si tiež musí konať svoje povinnosti a niekedy je to poriadne nepríjemné, ale úlohou rodiča je, aby to ustál. Ja viem, že aj rodičia, ktorí vychovávajú deti klasicky, chcú pre ne zrejme to najlepšie. Ale keď im to ukážem v praxi, tak zistia, že ich metódy zväčša nevedú k cieľom, ktoré si predstavujú. Dieťa sa možno naučí držať ústa a krok a urobí to, o čo ho rodič žiada, ale spolu s tým sa učí aj mnoho iných vecí. Napríklad v škole sa tlačí na dobré známky, lebo je predstava, že keď sa dieťa dobre učí, môže ísť na lepšiu školu a potom si nájde lepšie zamestnanie a bude mať ľahší život. Ale dosiahne sa tým, že dieťa sa neučí preto, aby získalo vedomosti, ale preto, aby malo jednotky. A ak na to nemá, naučí sa používať spôsoby, ktoré síce vedú k jednotke, ale nie k vedomostiam. Naučí sa trebárs podvádzať alebo sa nadrví, teda využíva mechanickú pamäť, ale nesnaží sa pochopiť podstatu. A keď je za ten výkon oceňované, automaticky svoju hodnotu odvádza od výkonu.

Kto za to môže viac – rodina alebo škola?

Ide to ruka v ruke a veľa v tom zohráva aj spoločnosť. Preto som hľadala školu, ktorá by pokračovala v našom prístupe, lebo chcem, aby sa moje deti dobre spoznali, aby vedeli, kde sú ich silné stránky a kde slabšie, aby vedeli, na čom môžu stavať. Chcem, aby boli skôr vnútorne motivované – nie jednotkou či ocenením niekoho druhého, – ale aby vedeli, že na to majú, lebo už čosi prekonali. Týka sa to aj vzťahov, napríklad keď si dokážu vydiskutovať problém so spolužiakom, nadobúdajú komunikačné zručnosti.

Dnešní rodičia sa sťažujú, že sa musia doma s deťmi hodiny učiť. Vy to viete porovnať, keďže dcéra chodí do klasickej školy a syn do Makovičiek, kde úlohy nedostávajú.

V Makovičkách sú presvedčení, že život v rodine je dôležitý a čas doma sa má využiť na prežitie spoločných momentov a nie na dopĺňanie školy. Mne tento prístup veľmi pomohol, keďže v ten istý deň, ako Peťko nastupoval do školy, najmladšia dcéra išla prvý raz do škôlky a ja do práce. Môj manžel chodí na týždňovky, tak všetko zostáva na mne. Mala som veľké obavy, ako to budem stíhať, ale neskutočne mi pomáha, že Peťko nemá domáce úlohy a nemusím s ním riešiť školu.

Ako je to ale s ambicióznosťou a prácou navyše?

Zastávam názor, že kým sú deti na základnej škole, tak by mali venovať voľný čas a energiu hlavne veciam, ktoré ich bavia. Aby sme im nezabili detstvo len školou a povinnosťami. Moje deti chodia na krúžky, ktoré si sami vybrali. Staršia dcéra je umelecky nadaná, chodí na hudobnú aj krásne kreslí. Peťko sa našiel v grécko-rímskom zápasení, čo ma osobne dosť prekvapilo, ale ukázalo sa, že na to má talent a nesmierne ho to baví. My sa ich v tom snažíme podporiť, keď občas prídu ťažkosti a im sa nechce, vtedy ich podržíme a pomôžeme im to prekonať. Potom zvyčajne chytia druhý dych. Usmerníme ich, ale netlačíme ich do ničoho, ani do výkonov. Pre nás je podstatné, aby to sami chceli robiť a aby ich to tešilo.

Ako by teda mala vyzerať ideálna škola?

Deti nepotrebujú množstvo informácií, stačia im základné. Skôr sú v dnešnom svete zahltené informáciami a potrebujú sa ich naučiť selektovať. Ďalej sa potrebujú naučiť nie byť jednotlivcom, ktorý sa derie dopredu, ale vedieť spolupracovať. Toto v našom školstve chýba, lebo škola je nastavená na výkon a uprednostňujú sa tí najlepší. Takže deti možno vedia dobre bojovať, ale nevedia spolupracovať – poskytnúť druhému to, čo on nevie alebo nemá a môže byť z nich super tím, ktorý dosiahne oveľa viac. To bude pre ne v budúcnosti veľmi dôležité v zamestnaní. Ďalšia vec sú komunikačné zručnosti – schopnosť povedať slušne, asertívne, s čím prichádzam ja, s čím ty, a dať to dokopy. A tiež riešenie konfliktov. Malo by to byť tak, aby ich neriešil učiteľ, ale aby do toho boli deti zahrnuté, aby si tým procesom samy prešli.

Pozývame aj Vás: 

S psychologičkou Miriam Bielikovou, ako aj s učiteľkami ZŠ Makovičky a rodičmi, ktorí majú už deti na prvom stupni, sa môžete stretnúť a porozprávať na prvej besede z cyklu Hovorme o škole, ktorú organizuje o.z. Makovičky.

Ako vybrať tú správnu školu pre moje dieťa?

– vo štvrtok 15. februára 2018 o 17.00 hod. v Centre Skalka, Nitra – Kalvária.

Info a registrácia: Facebook (hľadať podľa názvu besedy).

( S Miriam Bielikovou sa rozprávala Vladimíra Bukerová)

Read more

Výchova hudbou

 

231120177891Deti by som učil hudbu, fyziku a filozofiu. Ale najdôležitejšia je hudba, pretože vzorce v hudbe a umení sú kľúčom k učeniu. Platón.

Hudobnú výchovu majú deti na prvom stupni 45minút jedenkrát za týždeň. Nuž, nám takýto pohľad na vec nevyhovuje a myslím, že ani Platón by nesúhlasil…

Výtvarná, hudobná a telesná výchova tvoria niť, ktorá je poprepletaná našim vyučovaním. Vinie sa našim týždňom ako riečka, kde sa prídu deti ovlažiť, keď potrebujú. 

Jedným z cieľov našej hudobnej výchovy je  Ako cez hudobné umenie prísť k sebe samému. Škola je sociálnym prostredím, ktoré vedie dieťa k ostatným a oblúkom späť zasa k sebe. Deti sa učia fungovať v skupine, učia sa spolupráci, trpezlivosti, tímovej práci, vedieť klásť otázky sebe aj iným, riešiť konflikty. Naša hudobná výchova v tomto procese využíva prostriedky ako tanec, pohyb, divadlo, dramatizácia, akýkoľvek hudobný aj nehudobný prejav. Prechádzame od piesní, fláut, hudobných nástrojov cez tvorivé výrobky, relaxáciu až k problémom detí. A zas od hudobnej improvizácii po hudobnú teóriu. Experimentovanie, hranie hudobno-pohybových hier, dramatizácia, hudobná tvorivosť aj filozofovanie tvoria súčasť našej hudobnej.

Toto všetko je podstatou intuitívneho učenia, ktoré uplatňujem a pri ktorom nemám nápady len ja, ale z veľkej časti práve deti. Nie som tá, čo stojí nad nimi, ale som jedna z nich. Nebojím sa, keď ostane ticho. Nepodceňujeme ticho. Práve vtedy prebieha chvíľkový relax, alebo prichádza dôležitá myšlienka, nápad, doznieva zážitok, prichádza uvedomenie a pochopenie. Bez ticha by to nešlo. Bez ticha by nebola hudba.

Cez siestu si Majko chcel len tak poskladať stupnicu – zatiaľ som mu nepovedala, že pochopil jej zmysel, princíp aj bez poučiek a definícií…mám mu to povedať? Čo ak to potom pod tlakom vážnosti popletie alebo zabudne?

Na hodinách hudby nesmú chýbať hudobné nástroje, ktoré majú deti kedykoľvek k dispozícii a s ktorými pracujeme na veľa spôsobov. Najväčším zážitkom je spoznávať nové hudobné nástroje. Naposledy som priniesla priečnu flautu a africký bubon djembe. Nástroje sme skladali, porovnávali, skúmali ich materiál a zvuk, tancovali podľa hudby, ktorú vyludzovali. Na bubon sme si ukázali tri základné údery, skúmali sme rytmické zápisy afrických rytmov, rozprávali sa o výrobe djembe. Popoludní vznikol nápad natočiť video Afrika s bubnami a tancom. Improvizácia mohla začať. Využívam ju často, deti ju majú prirodzene v sebe, treba ju len podporovať a ďalej rozvíjať a výsledky sa dostavia už po krátkej dobe.

Nepoznám lepší spôsob spoznávania sveta hudby ako cez zážitky. Nespozná ho dieťa tým, že bude opakovať čo učiteľ ukáže a naspamäť sa naučí piesne, ktorým možno ani nerozumie po obsahovej či hudobnej stránke. Aj tie najznámejšie detské piesne ukrývajú veľa tajomstiev súvisiacich s ich vznikom, pocitmi a odkazmi. Piesne meníme, prepisujeme text, vymýšľame nový, dramatizujeme ich, sprevádzame na hudobných nástrojoch, parodujeme a hráme sa s ich hudobno-vyjadrovacími prostriedkami.

Inšpiroval nás obrázok z prváckej učebnice: sane, koník, cencúle, ľudia…. Obrázok sme zhudobnili a doplnili sme ho hovoreným slovom – domysleným príbehom. Deti vybrali nástroje, ktoré by vedeli najvernejšie “zahrať” cencúle či koníka. Ja som vymýšľala príbeh. Keď som hovorila o koníkovi, zahrali na nástrojoch koníkov, deti pridali aj zvuky: Oliver napodobňoval mrmlanie fúzatého muža na saniach. Toto sú naše začiatky, prvé kroky v príprave hudobných rozprávok.

Spoznávame hudbu inak. Hravou a zážitkovou formou sa učíme rozlišovať a používať základné hudobno-výrazové prostriedky : melódiu, rytmus, tempo, dynamiku, farbu, harmóniu, formu. Spoznávame hudbu iných kultúr, no najmä sa vraciame na samotný začiatok. Skúmame pôvod zvuku, tónu a hudby, zisťujeme, čo je hudba, aký má vplyv a význam pre nás. Zabúdame na naučené vzorce, stereotypy a predsudky a vydávame sa hľadať samých seba cez zvuk, tón, hudbu, ticho. Využívame pri tom:

Náš hlas. Vedeli ste, že ľudský hlas má liečivú silu? Zameriavame sa na intonáciu, dýchanie, artikuláciu, výslovnosť, rytmus, tempo, dynamiku reči… Hlas necháme naplno vyznieť v našej prirodzenej farbe a cez spev, jednoduché hlasové, melodické, rytmicko-artikulačné cvičenia získame väčšiu istotu v hlasovom prejave.

Naše telo. Zameriavame sa na mimiku, gestá, tanec, pantomímu, postoje, proxemiku. Rozprávame a hráme pohybom, využívame elementárnu hru na telo, Orffov inštrumentár ľahko ovládateľných hudobných nástrojov a rôzne hudobno-pohybové hry.

Naše zmysly. Zmyslami prijímame rôzne podnety, ktoré následne spracováva náš mozog. Skúšame si, aké dôležité sú jednotlivé zmysly, ako ich využiť, prepojiť v hudbe, ale aj v živote. Ako aktívne počúvať a ako porozumieť tichu. Začíname vnímať okolie inak ako doteraz a tak sa o sebe a o druhých dozvieme oveľa viac.

Našu fantáziu.Reakcie, nápady, pocity detí sú najdôležitejšie. V hudbe neexistujú jednotné pravidlá. Hudba je proces a každý z nás sa na ňom podieľa. Preto veľa tvoríme a vymýšľame priamo v akcii. Zažívame úspech a radosť z vlastných vymyslených hier, piesní, príbehov. Postupne sa učíme vystupovať pred divákmi, pracovať s trémou, humorom a improvizáciou.

Našu myseľ. Nikto múdry z neba nespadol. Žiadne špeciálne znalosti nie sú potrebné. Iba čistá a otvorená myseľ. Zabudnime na všetky myšlienky o tom, čo a ako by sme mali vedieť a mali alebo nemali robiť. Uvoľníme sa relaxáciou a všetko necháme naintuíciu.

Grotesky Charlieho Chaplina. Filozofovali sme. Rozprávali sme sa o charaktere komika, o napodobňovaní, parodovaní, irónii a vtipe- nie každý dokáže stvárať vtipné kúsky, ktoré pobavia a neurazia, nie každý si dokáže zo seba a svojho vystupovania urobiť srandu, nie každý má povahu uniesť pohľady, smiech a vtipné poznámky na svoju osobu…. Vymysleli sme scénku, ktorú sprevádzam na gitaru, o tom ako sa Charlie hlási k vojakom, aký je nešikovný. Neskôr sme zistili, že táto scénka už naozaj existuje! Dokonca sme objavili aj celý film Shoulder Arms z roku 1918, ktorý Chaplin sám režíroval a hral aj hlavnú úlohu. Hranie grotesky je pre deti náročná zábava. Zaslúžili si oddych pri vlastnom tvorení a počúvaní rozprávky Dlhý, široký, bystrozraký na gramofónovej platni.

Hudobná, výtvarná výchova i pracovné vyučovanie sú pre nás v škole vyjadrovacími prostriedkami. Prirodzene poňali aj tému Vtáčiky v zime. Počas týždňa sme pristupovali k tejto téme z viacerých strán, v reči staroškolskej : na viacerých predmetoch. Do hry vstúpila aj geometria vďaka tangramu.

Krmítka pre vtáčiky. Deti sa nechali inšpirovať rôznym materiálom (drevo, tetrapak, kvetináče, lekárske drievka…) a každý si vymyslel svoje krmítko. V ten deň sme ich stihli aj zavesiť na stromy. Najlepšie tak, aby ich deti z okna školy mohli pozorovať. Ellie si všimla, že priletela sýkorka. Všetky deti sa zhŕkli k oknu… Cez týždeň sme sa rozprávali o tom, ktoré vtáky tu prezimujú, ktoré odlietajú. Pomôckami boli samostatné obrázky rôznych vtákov a knižka Vtáky v našej záhrade. Deti si tiež vyrobili dekoráciu vtáčie krmítko s papierovými vtáčikmi. Z tangramu sme si skladali rôzne vtáky. Na hudobnej výchove nás čakala pieseň Bude zima bude mráz. Vytvorili sme si vlastný zbor vtáčikov: sýkorka, vrabček, ďatel a vrana. Každý si vybral akého vtáčika chce napodobňovať a priradili sme k nemu rytmické slabiky (ďobi, ďob; ťuk, ťuk, ťuki ťuk, atď…) a spievali sme naraz ako zbor. Hlasy vtáčikov sa nám krásne prelínali…. Nie je to hneď jednoduché, ale je to naša príprava na viachlasný spev v zbore.

Read more

Tipy na vianočné darčeky

 

a84a441f55f1002e4873c832576f653bJežiško to zasa nechal tento rok na Vás? Prečítajte si naše tipy na darčeky a nechajte sa inšpirovať!

STRAWBEES

Švédsky geniálny vynález. Strawbee je konektor z plastového odpadu z tienidiel lámp IKEA, ktorý umožňuje spájať slamky ale aj kartón do rôznych úžasných konštrukcií. Hra získala mnoho ocenení. Podľa nás je číslo jeden svojou jednoduchosťou a genialitou. Mechanika, hydraulika, inžinierske projekty, dieťa si postaví vlastný most pre autíčka ale aj veľký stan pre seba! Hra schová do vačku všetky ostatné. Viac na : www.learning.strawbees.com

UKULELE

Tento hudobný nástroj je ako stvorený pre deti. Je šikovný do ruky, nie drahý a naučí dieťa základy hudby. Hra na ukulele je jednoduchá, dieťa rýchlo zvládne krátku pesničku. Posilní to jeho sebavedomie a povzbudí ho k hre na komplikovanejšie nástroje. V neposlednom rade zvuk ukulele, na ktorom hrá začiatočník je oveľa príjemnejší ako zvuk píšťalky!

LUK A ŠÍP

Tento darček zaiste zmobilizuje celú rodinu. Nič nie je lepšie ako hra na čerstvom vzduchu a nevadí ani, keď zo začiatku chýba terč. Hrá sa, čí šíp dopadne najďalej. Deti sa učia koordinovať svoje pohyby a rovnováhu. Trénujú vytrvalosť, trpezlivosť, cieľavedomosť a tímovú hru. Musia sa sústrediť, zamerať a vystreliť! Ich sebavedomie rastie ako sa ich výstrely zlepšujú. Lukostreľba je výborný šport. www.lukasip.sk006f989a8258797cb62e4aaa9b3a9552

FOTOAPARÁT

Deti milujú fotografovanie. A tiež sa radi nahrávajú na video. Príroda, domáce predstavenia i hra na detektíva, lákajú siahnuť po fotoaparáte a všetko zaznamenať. Deti sa učia vnímať krásu okolitého sveta, makro fotky im umožnia skúmať veci, ktoré inak prehliadame. Hra so svetlom otvára brány fyziky, kompozícia odhalí pravidlo tretín, perspektívu, farebné kombinácie i prácu s negatívnym priestorom. Jednoducho: fotoaparát nás inšpiruje.

KARNEVALOVÝ KOSTÝM 

Nečakajte na február – deti milujú kostýmy po celý rok. Šibnutím čarovného prútika prenesú dieťa z izby do komnaty alebo ho vysadia na koňa a cválajú s ním do krajiny fantázie… Darovaním kostýmu alebo iných doplnkov (rôznofarebné hodvábne šatky, detské tee-pee, čiapka pre šaša alebo kapitána lode…)  podporíte voľnú hru – jeden z najdôležitejších elementov rozvoja vašich detí. Vo voľnej hre sa aktivizujú všetky stránky osobnosti (myslím, cítim, konám ako chcem). Voľná hra dáva možnosť prejaviť sa,  rozvíja predstavivosť  a vo svojej podstate je najdôležitejšou aktivitou dieťaťa.

TANGRAM

Tangram je starý čínsky hlavolam. Tangram je matematika, geometria, výtvarná výchova… tangram je návyková zábava! Matematicky abstraktné sa stáva viditeľné a jednoduché s tangramom. Je pre všetky vekové kategórie a dá sa vyrobiť aj doma. Magnetický tangram je ideálny na chladničku a papierový zas na nalepenie a vyfarbenie. Staršie dieťa sa s ním naučí zlomky, mladšie si poskladá zajačika. Tangram patrí jednoducho k našej základnej výbave:)

DIXIT

Dixit znamená po latisky : on povedal. Je to ideálna spoločenská hra, zameraná na rozvoj predstavivosti, vyjadrovania sa, rozprávania príbehu. Je nádherne výtvarne spracovaná, vytvára rôzne emócie a pomáha nazrieť do seba. Pri tejto hre sa deti naučia formulovať svoje myšlienky do viet a pochopia zmysel metafory. V škole hráme túto hru s tretiakmi a štvrtákmi. www.ihrysko.sk

MOYTOY

Moytoy sú slovenské odolné drevené stavebnice pre chlapcov aj dievčatká od 3 do 8 rokov. Postav si smetiarske auto a nauč sa separovať odpad, alebo si dopraj vyhliadkovú jazdu lietadlom. Nechýba ani domček. Ako pri všetkých stavebniciach do hry vstupuje kreativita, logické kombinačné myslenie a odvaha hľadať nové riešenia. Kladivo, kolíky a drevené časti sú zárukou dlhej, zmyslupnej hry. (www.moytoy.net)

KNIHYcb34e95e90c85325cb3b97e4a3ca4216

A ešte raz knihy. Tie sú za dva body v našom zozname. Zaslúžia si veru aj najväčší priestor na polici medzi hračkami. Knihy sú jednoducho alfou i omegou a je na nás, aby sme deťom čítali a neprestali čítať. Tu je zopár tipov z našej školskej police:

Kniha džunglí, R. Kipling. Klasika, ale objaviť ju treba pre deti zas a znova. Momentálne je na predaj len český preklad z vydavateľstva Brio,2017. Knižka je však nádherná. (www.martinus.sk)

Detské knižky od Roalda Dahla najúspešnejšieho autora detských kníh (spolu s Astrid Lindgrenovou).  Ak ste odvážny, alternatívny bio rodič, (a ani nemusíte byť) tak iste budete mať nato prečítať deťom Dahlovku. (www.enigma.sk)

Hlavne sa uisti, že všetko čo robíš, je také bláznivé, že tomu ľudia nebudú chcieť veriť. R. Dahl

Podivuhodný príbeh Nilsa Holgerssona, Matys 2016 . Švédska učiteľka Selma Lagerlöf priblížila švédskym školákom prostredníctvom svojej knihy geografiu, prírodu i ľudový folklór krajiny. Príbehy Nilsa sú pre deti aspoň tak pútavé ako príbehy Toma Sawyera z druhého konca planéty.

Devätoro rozprávok od Karla Čapka. Posledná z deviatich rozprávok O začarovanom tulákovi je tak nádherná, že Vás rozplače. Všetky ostatné sú skvosty od pána Čapka, ktoré ilustroval a jednu z nich i napísal Josef Čapek. V knižke, ktorú máme my je uvedené, že je to odporúčaná mimočítanková literatúra pre piaty ročník. My sme zato, aby nijako nebola mimočítanková a nijako vekovo obmedzená. (www.mrkvicka.sk)

Priatelia dažďa, A. Nanetti. Ako recenzia píše:  Knižka je prekrásnou metaforou o odvahe a neohrozenosti, o zúfalstve a strachu, o hodnote solidarity, sile priateľstva a lásky. Talianka Angela Nanetti píše krásne príbehy.

Myšacia polievka, A. Lobel. Zdá sa, že malá šikovná myška sem ubzikla z knižky Gruffalo. Malému čitateľovi pripomenie, že sa vo veľkom svete nemusí stratiť, ak má dosť fantázie a využije okolnosti vo svoj prospech. Nezabúdajme, že príbehy majú veľkú moc…

Zuzana Boďová a jej Permoníci. Knižky o permoníkoch sú krásne a poteší aj pribalené pexeso. Páči sa nám, že sú slovenské a o Slovensku.

Mohli by sme (a veru aj budeme) pokračovať výberom krásnych knižiek ďalej, ale zas niekedy nabudúce. Naša rada na záver: dbajte, na hodnotné ilustrácie, na rozprávačské umenie a bohatosť slovnej zásoby autora a v neposlednom rade na pútavý príbeh!a1e35f5035f52c478ab97f09a578c169

Makovičky Vám želajú radosť z vybraných darčekov a krásny predvianočný čas.

(ilustrácie ©Nami Nishikawa)

 

 

 

Read more

Štátna školská inšpekcia u nás

to-do-list-concept_1325-59

V júni tohto roku vykonala štátna školská inšpekcia kontrolu vzdelávacieho programu našej základnej školy Makovičky. Mesto Nitra si chcelo overiť, či sme „normálna škola“, či spĺňame všetko to, čo má riadna slovenská škola spĺňať. A my sme boli zvedaví ako naša malotriedka ustojí obávanú školskú inšpekciu.

 V júni sme absolvovali prvú a v októbri následnú, kontrolnú inšpekciu.

Pod drobnohľadom inšpektoriek prestala naša škola byť na chvíľu našou… Stala sa výkladnou skriňou, v ktorej sa prechádzajú cudzí ľudia a na náš svet nazerajú z iného uhla pohľadu. Boli sme však radi, že inšpekcia je konečne u nás. Potvrdí, že škola Makovičky, síce iná a výnimočná, funguje riadne a plní všetko ako má.

Pani inšpektorky si všetko premeriavali skúmavým okom, veľa sa pýtali a nenechali kameň na kameni. Náš ateliér sa stal ich pracoviskom a veľmi sme sa tešili, že sa im u nás páči! Hoci my by sme sa radšej pochválili našou prácou s deťmi, ich výsledkami, úspechmi v súťažiach a rôznymi učiteľovi srdcu blízkymi záležitosťami, ale to na programe štátnej školskej inšpekcie nefiguruje. Štátna inšpekcia kontroluje správnosť školských dokumentov a ich súlad so štátnym vzdelávacím programom. Inšpektori sú zárukou dodržiavania pravidiel.

Práca inšpektoriek bola precízna. Správu z inšpekcie sme dostali po niekoľkých týždňoch. O to väčšia bola naša radosť keď sme si v nej prečítali: Školský vzdelávací program Súkromnej základnej školy Makovičky, vypracovaný na podmienky školy, bol v súlade s cieľmi a princípmi štátneho vzdelávacieho programu. … Deklarovanie efektívnych pedagogických stratégií so zreteľom na flexibilný školský model vyučovania s cieľom podporiť individualitu každého žiaka bolo vo vzťahu k personálnemu obsadeniu a počtu žiakov reálne. …

Tak a je to oficiálne, sme riadna škola nielen našimi výsledkami, ale i podľa inšpekcie! Tešíme sa, veď predsa len, v očiach kompetentných ľudí mesta Nitra, ktorí o existencii škôl rozhodujú, nič nemôže korunovať našu snahu a prácu s deťmi tak, ako pozitívne hodnotenie zo strany štátnej školskej inšpekcie.

Správa obsahovala i zoznam odporúčaní na základe ktorých sme prijali opatrenia a zapracovali na odstránení všetkých chýb a chybičiek. Dnes už máme za sebou i druhé kolo inšpekcie. Pani inšpektorka všetko dôkladne skontrolovala a potvrdila, že sme spomenuté nedostatky odstránili, opatrenia splnili a odporúčania akceptovali.

Veľmi sa tešíme a sme pyšní na našu školu. Máme všetko, tak ako má byť, na poriadku. Veríme, že tento výsledok nepotešil len nás, ale i odbor školstva mesta Nitra sa teší, že má vo svojom meste kvalitnú školu, ktorej záleží na úspechoch detí i na tom, aby inšpekcia bola spokojná a všetky pravidlá dodržané.

Môžeme s chuťou pokračovať v našej práci!

State school inspection is a piece of cake 🙂

lydianichols_lagomch_dr

 

 

 

 

 

 

 

Read more

Remeslo má zlaté dno

hands

Ahojte kamaráti,

aj tento rok sa veľmi tešíte na letný tábor základnej školy Makovičky? V poradí už tretí ( 2015: anglický tábor Rytier, princezná a drak, 2016: hudobný tábor V krajine Melody). Tentokrát budeme mať plné ruky práce – pripravili sme pre Vás tábor Remeslo má zlaté dno! A naše heslo znie: Tvorím, teda som!

V krásnom prostredí pohoria Tribeč, tam kde zlaté dno sa blyští a radosť z práce prýšti, na Vás čaká týždeň tvorivých aktivít, hier a dobrodružstiev.

                                                     Kladivkom zaklop a vstúp do našej dielničky.                                                                                                         Pozri – pršteky Ti ožívajú a zlaté rúčky prebúdzajú…                                                                                                                       Tu odmenou je práca sama.                                                                                                                                               Zlaté dno remeslo máva!

Nezabúdajme na múdrosť a silu našich rúk. Učia nás trpezlivosti, vytrvalosti a kráse. Deti ustúpia do rozprávkového sveta remeselníkov, ktorý im priblížia ich vlastné ruky. Svet remesiel objavíme pre seba prácou s rôznymi materiálmi (modrotlač, keramika, mydielka…). Stretneme sa s remeselníkmi, ktorých múdrosť je hmatateľná, obohacujúca a prináša radosť nielen im samým ale aj nám všetkým okolo!

O tábore

Prvý júlový týždeň ( 3.7. – 7.7.) sa budeme stretávať v našej dielni – v budove školy Makovičky v Ladiciach. Začíname o 8h30 a rozlúčime sa o 16h30. Deti budú mať zabezpečený pitný režim a v školskej jedálni nás bude o 12h00 čakať teplý obed. Počas týždňa deti spoznajú aj krásny chotár dedinky Ladice.

Vladka Konopásková: Organizátorka tábora, zanietená hudobníčka so zlatými rukami. S deťmi strávi celý týždeň a prídu aj jej kamaráti remeselníci – šikovníci.

Cena tábora: 65 euro 

Tábor je určený pre deti od 6 do 10 rokov. Deti môžete prihlasovať do pondelka 26.júna na silvia.seigne@gmail.com, 0907 941 958

Read more

Makovičky majú na to čas!

Makovičky majú čas si čítanie aj zahrať. Keď majú tretiaci čítanie, nebude to pasívna záležitosť. Zaujala ich fotografia na jednej zo strán. K fotografii vymysleli  príbeh, pracovali aj s priamou rečou. A potom si to celé zahrali. Scénku nazvali Na lanovke. Vdýchli život fotografii z Čítanky. Hodina čítania, sa tak mení na niečo, čo deti vytvárajú a pretvárajú tu a teraz.

200320176865

Makovičky majú čas na rozprávanie sa v kruhu. Kto sa ako cíti, čo chce práve povedať. Každé dieťa má svoj denník a má čas si zapísať tie najdôležitejšie veci, ktoré sa v škole dejú. Hádate správne, hodina prírodovedy to nebude. Tie najdôležitejšie veci pre dieťa sa udejú zväčša na chodbe počas prestávky alebo medzi štyrmi očami kamarátov. Je dobré, keď dáme priestor dôležitým veciam v živote dieťaťa.

290320176905

Makovičky majú čas na muzikoterapeutické aktivity. Muzikoterapia, to je rytmus, dramatická výchova, hudobno-pohybové aktivity, ktoré rozvíjajú pozitívnu klímu v triede, emocionálnu inteligenciu i komunikačné zručnosti. Dôležitosť týchto aktivít sa odzrkadľuje v celkovom vzdelávaní a učení sa žiaka. Na prvý pohľad to nevidieť, ale muzikoterapia zefektívňuje procesy učenia sa. Makovičky však vedia, že to čo je dôležité je očiam neviditeľné….

290320176910

Makovičky majú čas na projekty. Projekt nie je domáca úloha. My spoločne skúmame, diskutujeme, pýtame sa a hľadáme odpovede. Svetový deň vody premenil našu hudobnú triedu na laboratórium, kde sme skúmali vlastnosti vody (voda zväčšuje, vstrebáva sa, absorbuje svetlo, rozpúšťa, preteká, šíri zvuk, ochladzuje sa…). A čo znamená vysoko-individualizovaná výučba? Druháčka sa zostáva po projektoch hrať s pokusmi, kým ostatní odchádzajú na voľnú hru. Jej sústredená hra s pokusmi trvá hodinu. Priestor, ktorý naša škola vytvára žiakom je nepredajný.
220320176883
Áno, máme čas!
200320176873

Robíme rytmus ústami, pravidelným opakovaním rôznych slabík a vzniká hotové dielo.

Učíme sa jednokročku vo dvojiciach s hudbou.

Kimova hra – hráme v niekoľkých kolách päť hier. Ako špión Kim, aj my trénujeme vizuálnu pamäť a sústredenosť.

Ideme von a hráme sa v bunkri, ktorý sme objavili minulý týždeň. Príďte k nám na návštevu!

A keď nie do bunkra, príďte sa na nás pozrieť túto sobotu 1.apríla do OC CENTRO Nitra. Budeme tam od 10h do 17h, všetky tri učiteľky. Tešíme sa na Vás!

 

Read more

Makovičky versus klasická škola

20151202_132812

Počas mesiacov február – marec sme organizovali sériu piatich stretnutí, informačných piatkov v E-KU inštitúte. Prišlo Vás veľa zvedavých rodičov, ktorí sa chceli dozvedieť viac o novej súkromnej škole, ktorá sa sťahuje do Nitry. Ďakujeme Vám za zaujímavé diskusie, ktoré sa rozprúdili nielen okolo našej malotriedky, ale aj na tému škola všeobecne, vzdelávanie našich detí a kvalita učiteľov.

Kládli ste nám veľa otázok. Predsa len, zapísať svoje dieťa do súkromnej základnej školy nie je v Nitre bežný jav a rodič sa potrebuje uistiť vo veľa veciach.

Pozývame Vás diskutovať a dozvedieť sa o Makovičkách viac. Počas dvoch sobôt – 25. marca a 1. apríla budeme prezentovať našu školu v OC CENTRO Nitra. Zastavte sa pri našom stole a zistite, prečo je práve u nás deťom najlepšie! Tešíme sa na Vás.

Váhate, kde zapísať Vaše dieťa? Máte pocit, že klasická škola nestačí? Prečítajte si odpovede na otázky, ktoré nám rodičia kladú najčastejšie.

Naučí sa moje dieťa vo vašej škole to isté čo v klasickej škole? (Klasickou školou tu myslíme základnú školu, ktorej zriaďovateľom je obec.)

Áno, samozrejme. Školy v Slovenskej republike sú viazané štátnym vzdelávacím programom, ktorý vymedzuje rámcový obsah vzdelávania pre všetky školy. To, čo sa dieťa naučí v klasickej škole sa naučí aj u nás. Pre nás je však dôležité, že sa chce a môže naučiť toho oveľa viac. Pedagogická legenda profesor M. Hejný hovorí: “Tradičné vyučovanie vychádza z toho, že my dospelí vieme a deti nevedia. Takže my deťom povieme ako. A to je omyl. Deti majú potrebu zisťovať niečo nové, robiť experimenty, objavovať. Každý objav je spojený s obrovskou radosťou a sýti potrebu ísť ďalej.”

Čo sa dieťa naučí u Vás, na čo normálna škola nemá čas, priestor, učiteľov…?

Matematiku učíme Hejného metódou (http://www.ucmeradi.sk/o-metode/), anglický jazyk je posilnený, netreba chodiť do jazykovej školy. Deti pripravujeme na certifikáty Cambridge. Hudobná výchova je na úrovni základnej umeleckej školy. Deti sa učia čítať noty, hru na flautu a na iných nástrojoch. Pracujeme s muzikoterapiou, arteterapiou. Poskytneme dieťaťu čas na hudbu, aby rozvinulo svoj sluch a tiež čas na maľovanie, aby rozvinulo svoj cit pre harmóniu farieb a tvarov. Veľmi nám záleží na rozvoji emocionálnej a intrapersonálnej inteligencie dieťaťa – pracujeme s programom Tiger (Každý máme v sebe svojho tigra.) a deti si píšu vlastný denník, kde reflektujú na rôzne témy, zážitky zo školy. V našej škole je čas na premýšľanie i zamýšľanie sa, debatu medzi deťmi, skupinovú diskusiu s učiteľom, ale aj na rozhovor osamote s učiteľkou. Sebahodnotenie, sebaúcta a sebavedomie nám pomáha spoznať samého seba a tým lepšie fungovať v tíme s ostatnými.

Mám druháka/tretiaka.. Oplatí sa prestúpiť na Vašu školu?

Áno, určite, za predpokladu, že dieťa chce. Príďte s ním na deň, na dva do Makovičiek a nebude chcieť odísť. Prečo? Pretože má u nás slobodu – slobodu znovuobjaviť svoju nesmiernu chuť učiť sa. U nás sa mu chce. U nás je samo sebou.

20160218_152119

Používate tie isté učebnice ako iné školy?

Áno, aj. Učebnica je len jedným zo zdrojov odkiaľ žiak čerpá informácie. Za ďalšie zdroje informácii považujeme a v našej škole využívame: učiteľku, kamaráta/spolužiaka, knihy (rôzne encyklopédie, atlasy, príbehy, atď.), počítač, okolitý reálny svet (pobyt vonku, exkurzia), vlastná hlava – občas nás prekvapí, čo všetko už vie a my sme si to ani neuvedomili. To je ten čas na zamyslenie sa.

Známkujete? Testujete?

Áno. Deti majú klasické vysvedčenia so známkami a píšu diktáty a písomky ako na iných školách. Píšu ich však celkom radi, nie sú vystresované, a keď príde zlá známka, vieme že je to len „selfíčko“ a zajtra môžeme cvaknúť nové, lepšie. Bez práce však nie sú koláče. A my sa zameriavame na tú prácu, na ten proces, keď tvoríme a učíme sa nové veci. Sebahodnotenie nesmie za známkou zaostávať.

Dostáva dieťa domáce úlohy?

Nie explicitne. To, čo nestihne v škole si môže dokončiť doma. Je vedené k tomu, aby si samo dokázalo určiť, čo potrebuje docvičiť. Ak nie je nakázaná „DÚ“, dieťa má priestor samo sa rozhodnúť koľko a čoho si doma porobí. Na tejto vnútornej motivácii staviame. To je to zázračné: chcem, objavujem, mám radosť. Stáva sa nám, že deti sa samy inšpirujú k domácej úlohe: niekto si iniciatívne niečo naštuduje a nadchne tým spolužiaka.

20160302_161602

Čo je to zmiešaná malotriedka a aké sú jej výhody?

Zmiešaná malotriedka je trieda, kde sú deti rôzneho veku spolu a je ich málo. Oproti klasickej triede, kde je napríklad dvadsaťdva prváčikov v jednej triede, máme tento školský rok osem detí, z toho dvaja prváci, jedna druháčka, dvaja tretiaci a traja štvrtáci. Výhody zmiešanej malotriedky spočívajú v nízkom počte žiakov a v ich vekovej rozdielnosti. V takomto kolektíve učiteľ prestáva byť jediným zdrojom informácií. Deti preberajú za svoje učenie zodpovednosť, učia sa samostatnosti ale i práci v skupine, diskutujú viac so spolužiakmi a tiež s učiteľom. Nízky počet detí dovoľuje, aby deti dostávali od učiteľky okamžitú spätnú väzbu, čo im umožňuje napredovať rýchlejšie a efektívnejšie. Deti fungujú v triede, ktorá sa mení na prostredie učiacich sa jednotlivcov, Každý ide po svojej línii. Učiteľ dbá na to, aby každé dieťa počas dňa zažilo úspech a napredovalo. Príďte zažiť atmosféru malotriedky k nám do Ladíc, kde sme do konca júna.

Po skončení dochádzky do Vašej školy, nebude mať moje dieťa problém „zapadnúť“ do piateho ročníka?

Naše Makovičky sú múdre hlavičky. Učíme už tretí školský rok a pýšime sa hravými, sebavedomými, zvedavými deťmi, ktoré vedia diskutovať a riešiť problémy. Vychovávame v duchu demokracie, kde sa učíme vzájomnému rešpektu a spravodlivosti. Nie je to jednoduché, každý deň prináša svoje výzvy. Určujeme si pravidlá a dbáme na ich dodržiavanie. Máme žiačku, ktorá bola s nami tretí a štvrtý ročník, teraz je v piatom ročníku na klasickej škole. Pokračuje bez problémov, obohatená o všetko to, na čo mala čas a priestor naučiť sa u nás. Na otázku ako žiak zapadne do piateho ročníka, odpovedáme teda takto: …malá Makovička medzičasom vyrastie na 10-ročnú…..v hlavičke má teraz plno zrniek múdrosti , ktoré jej už nikto nezoberie.

Prečo je Vaša škola platená?

Škola Makovičky ponúka nadštandard vo všetkých smeroch výchovno-vzdelávacieho procesu. Takýto nadštandard si klasická škola z bežného rozpočtu nemôže dovoliť. Materiálne vybavená škola je základ. Naša interaktívna tabuľa je dobrý nástroj, ešte lepší je však interaktívny učiteľ. Počítač je užitočný, pomáha rýchlo sa dostať k informáciám. Na prvom stupni základnej školy však pri deťoch uprednostňujeme rýchly prístup k informáciám z ich vlastnej hlavy. Dobre vybavená knižnica je základ pre každého učiaceho sa jedinca. Kniha, kde nájde žiak potrebnú informáciu rýchlo, hneď ako ju potrebuje. Máme veľa kníh v triede, aby boli pri ruke. U nás patria k vybaveniu triedy aj kvalitné hudobné nástroje a kvalitné výtvarné potreby. Priestor, kde prebieha vyučovanie musí byť útulný a funkčný.  Náš pedagogický zbor je tu pre deti. Rozumieme ich potrebám a vedieme ich s láskou na ich dobrodružnej ceste za poznaním. V našej škole dieťa netrávi hodiny v lavici pasívnym prijímaním informácií od učiteľa. Vaše dieťa má u nás slobodu, priestor plne sa rozvinúť a objaviť svoje silné stránky.

20160302_161618(0)

Read more

Makovičky, na slovíčko!

V rámci projektovej stredy objavili naši žiaci svet nahrávacích štúdií. Ocitli sa v roli kameramana, moderátora, zvukára, strihača, i v roli  slávnej osobnosti. Hudobná trieda sa premenila na veľké štúdio s piatimi rôznymi scénami: izba slávneho spisovateľa/ky,  ateliér slávneho  maliara/ky, telocvičňa víťazného športovca/kyne a pracovný stôl významného vynálezcu/kyne. Posledná,výnimočná scéna patrila  Makovičkám : My a naša škola.

010320176493

Počas siesty deti netrpezlivo striehli, kedy blikne na dverách zelené svetlo,  aby mohli vstúpiť . Vladka, učiteľka, ich nechala preskúmať priestor piatich  rôznych scén. Určili sa jednotlivé role a AKCIA! Tv Makovičky mohla začať  vysielať naživo. Deti postupne prešli všetkými scénami, navzájom si radili,  odporúčali, učili sa opravovať chyby a klásť správne otázky. Vždy pri ďalšej  scéne, to bolo o niečo lepšie. Dokonca prebiehali aj dve živé vysielania naraz.

 Záverečné hodnotenie projektu je kľúčové. Deti si spätne premietajú celý  projekt, diskutujú, čo si kto z neho odniesol, bodujú a komentujú. Všetci sa  zhodli, že najnáročnejšiu úlohu má moderátor: jeho otázky musia byť  zaujímavé a reakcie rýchle!

  010320176497

Nech sa páči, ponúkame autentický rozhovor nahrávaný v štúdiu My a naša škola. Moderátorka Vladka sa pýta prvákov Veroniky a Mateja, druháčky Amynky, tretiakov Sašky a Adamka a štvrtákov Tamarky a Tobiaska.

Ahojte, vy ste tuším Makovičky. Čo to znamená?

Veronika: Že máme múdre hlavičky.

Čo sa Vám na Makovičkách páči?

Tamarka: Že máme dobré učiteľky.

Ste s nimi spokojní?

Áno!

Čo máte na nich najradšej?

Amy: Že sú milé. Adamko: A je tu v škole najväčšia zábava, máme tu telocvičňu a hry, keby sme sa chceli zahrať. Tobias: Chodíme ešte do telocvične, napríklad sme si včera postavili s mojou dobrou kamarátkou Tamarkou bunker. Amy: A máme aj zázračný náš ateliér.

Hmm, ateliér. A čo v tom ateliéri robievate?

Veronika, Saška: Maľujeme! Všetko možné.

Povedzte zopár obľúbených zážitkov zo školy?

Hra, byť vonku, ja sa vždy dobre cítim…, chodiť na výlety, škola v prírode napríklad.

Ako prebieha vaše vyučovanie?

Tobias: V stredu poobede máme projekty s Vladkou. To sa nám veľmi páči.

Saška: Potom máme so Silviou angličtinu. Tobias: A v piatky chodí jedna bývalá Makovička na angličtinu k nám. A ešte máme pána farára.

Amy: Volá sa Šimona.

Tobi: Šimona – pán farár?

Hurónsky smiech

Veronika: Pán farár sa volá Igor.

010320176514010320176518

Ktorá časť dňa sa Vám páči najviac?

Tobias: Všetky. Všetky dni! Projekty, telesná a hudobná. Angličtina, informatika, výtvarná, …ale mne sa páčia celé hodiny, .. Saška/všetci: úplne všetky dni…

Na ktorom mieste v škole sa najlepšie cítite?

Tu v hudobnej triede. Tobias: S našou veľmi, veľmi, veľmi dobrou kolegyňou Vladkou sa tu dobre cítime.

Akoby ste opísali školu Makovičky?

Tobias: Máme tu veľmi dobré učiteľky.

Maťko: Všetky tri. Úplne. Tobias: Aj Igorka, nášho pána farára.

Tobias: Vladku mám veľmi rád, dáva nám projekty. Majka je veľmi dobrá, nikdy nekričí, a keď je nejaký problém, tak si ho hneď riešime. Nie že s krikom, ale normálne. Silvika si s nami vyrába a aj angličtinu nás učí. A pán farár s nami je aj na informatike.

Adamko: Chcel by som do tejto školy chodiť do 15, 18 rokov. Mne budú chýbať priatelia z tejto školy. Tak… budú mi trochu chýbať.

Aký predmet máte najradšej?

Všetci: Všetky.

Je ešte niečo, čo by ste chceli pre TV Makovičky dodať?

Adamko: Áno, je to najlepšia škola na svete.

Tobias: Ďakujeme, že naše učiteľky, čo všetko pre nás robia.

Tamarka: Máme tu koberec a môžeme skákať.

Adamko: Máme vystúpenia, Luskáčik, ktorého sme hrali na Vianoce.

Amy: Bola som veľmi spokojná, ako som chcela, aby sme to zahrali, tak sme to aj zahrali!

Adamko: Škoda, že sa škola sťahuje, chcel som spoznať ešte nových prvákov. Bol by som štvrták a tešil som sa na nových prvákov, čo prídu sem.

Ozaj, a čo známky? Aké známky dostávate?

Adamko: Štvorky, trojky, dvojky a jednotky.

Maťko: Päťky.

Tobi: Ty dostávaš päťky? Maťko: Nieeee.

Tobi: Ja dvojky, jednotky. Dneska som dostal jednotku. Písal som príbeh do zošita s Jerrym.

Veronika: Ja som skladala s Maťkom pexeso.

Naše milé makovičky, ja Vám chcem poďakovať za tento príjemný rozhovor a dúfam, že nech pôjdete na akúkoľvek školu, že sa Vám tam bude dariť tak ako tu, ba aj lepšie!

 Adam: Všetci by za túto školu dali veľký LAJK.

010320176501   010320176509

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Read more

Učebnice – kameň úrazu dnešnej školy

Riaditelia slovenských škôl sa zhodli, že problémom slovenského školstva sú aj naďalej učebnice, podľa ktorých vyučujú. Mnohé učebnice sú podľa nich zastarané a obsahovo nekorešpondujú s tým, čo by žiaci – budúca generácia – mali vedieť. Hoci chceme, aby učebnice išli s dobou, autor ich musí písať podľa platných učebných osnov. Tie sú však už takmer neaktuálne a na nových sa ešte nepracuje.

  • Učebnice nezohľadňujú v plnom rozsahu spoločenské, pedagogické a psychologické požiadavky. Obsahujú časti, ktoré nie sú veku primerané a nemajú adekvátny obsah, štruktúru alebo formu.
  • Autori pri tvorbe učebníc slabo využívajú zahraničné skúsenosti a skúsenosti učiteľov z praxe. Takmer 60 percent učiteľov sa sťažuje, že nemajú možnosť sa k tvorbe učebnice vyjadriť.
  • Takmer 90 percent učiteľov z každého typu školy by tiež chcelo, aby bola učebnica pred konečným schválením experimentálne overená, alebo aby bol aspoň väčší výber alternatívnych učebníc na každý predmet.
  • Chýba ucelená teória tvorby a hodnotenia moderných učebníc. Mnohé učebnice sú nekvalitné. „Od roku 1990 vzniklo veľa učebníc, ale dodnes neexistujú žiadne kritériá na posúdenie ich kvality,“ hovorí Mária Nogová zo Štátneho pedagogického ústavu.
  • 60 percent učiteľov na základných školách hovorí, že majú málo informácií o tom, ako s učebnicou pracovať.
  • Chýba spätná väzba od používateľov učebníc. Kvalita učebníc sa z roka na rok nezlepšuje. Z roka na rok sa vydávajú stále nové, iné učebnice.
  • Súčasný systém konkurzného konania umožňuje, aby boli schválené nekvalitné koncepty a rukopisy.

Zdroj: Štátny pedagogický ústav.

Prečítajte si tiež nasledujúci rozhovor s dizajnérkou Martinou Rozinajovou.

Chce, aby sme mali v školách lepšie učebnice. Urobila vlastnú výtvarnú výchovu pre prvý ročník a teraz spolupracuje na experimentálnom šlabikári. Hovorí: „ V Štátnom pedagogickom ústave sú iba učebnice z posledných rokov. Zarazilo ma to, myslela som, že si budú viesť vlastný archív, výskum… Keď som si začala učebnice prezerať, bola som zhrozená. Každá bola akoby samostatným experimentom, na ktorom sa ukájal grafik využívaním všetkých dostupných farieb a softvérových efektov.“

Prečo je to tak?

„Neexistuje spolupráca odborníkov – autorov a vydavateľstva od začiatku. Na spoluprácu sa postupne nabaľujú ďalší a ďalší ľudia. Ministerstvo školstva vypisuje dva samostatné konkurzy – prvý na autora alebo kolektív autorov textu, druhý na vydavateľstvo. Tam rozhoduje jediné – cena. Nič také, čo by zaručovalo nielen správnosť textu, ale aj to, či bude kniha spĺňať nejaký vizuálny štandard, neexistuje.“

Ak je autor profesionál a vydavateľstvo tiež, prečo vzniká problém?

„Pri tvorbe učebníc je totiž nesmierne veľa dôležitých prvkov a pravidiel, ktoré treba zohľadniť. Autor môže dobre napísať text, ale keď ho grafik znemožní zlým písmom, zlou väzbou, zlými fotografiami či ilustráciami, výsledok je nefunkčný. Videla som knihu matematiky, ktorá mala na dvojstrane tak husto popísané príklady a rovnice, že sa mi z toho točila hlava ako dospelej, nebol v nej žiaden systém, nebola prehľadná.“

Neexistuje spätná kontrola konkurzov?

„Nedopátrala som sa k nim. U nás totiž ani nie je pravidlo, že knihy sa pred zavedením do škôl testujú. Na ich výrobu je totiž veľmi málo času – niekedy iba necelý rok. Na to množstvo práce je to nezvládnuteľné. V zahraničí trvá vydanie učebnice dva aj tri roky.“

Dá sa to zmeniť?

„Ak sa nezmení legislatíva, tak nie. Je tam priveľa absurdít. Už len predstava, že sa zrazu stretnú úplne neznámi ľudia, ktorí sa snažia čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie vydať učebnicu, je predsa absurdná.“

Aké najčastejšie chyby sú v učebniciach z hľadiska grafického dizajnu?

„Sú neprehľadné, hrajú na efekt – sú veľmi farebné a preplnené, majú nesprávne písmo či väzbu. Učitelia a vydavatelia tvrdia, že deťom sa to páči – ale opýtal sa ich niekedy niekto, či sa im to naozaj páči? Detský divák má úplne iné nároky ako dospelý. Grafický dizajnér musí dbať na množstvo detailov – písmo musí byť dosť veľké, čitateľné, každé písmeno musí mať vlastný tvar – veľké I sa nemôže podobať na malé l, d a b nesmú mať zrkadlový tvar a podobne.“

Pre grafického dizajnéra to musí byť výzva, prečo sa tomu nevenuje viac ľudí?

„V rámci teoretickej práce som sa rozprávala s niektorými, ktorí na príprave učebníc spolupracovali. Väčšina skúseností bola taká negatívna, že sa z ich strany skrátka skončila. Odmietli ďalšiu spoluprácu, boli tlačení do takých vecí, pod ktoré sa mali problém podpísať.“
Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/6695090/deti-su-dost-velke-na-dobre-veci.html#ixzz4ZQ5Lo0cQ

 

Klasické učebnice, dnešnej školy:

prir2-2013_10343KOD_10KOD_21l93323KOD_20KOD_26

 

 

 

 

Prečo zostávajú nekvalitné učebnice našou jedinou referenciou a zdrojom informácií pre žiaka? Učitelia aj rodičia sa musia nad touto dôležitou otázkou zamyslieť.

Je škoda obmedzovať sa a reptať na súčasné učebnice v školách, keď trh ponúka nádherné knihy, z ktorých sa deti naučia tak dobre, ak nie lepšie, ako z učebníc…

l93792 flautoskola-2-metodicky-sesit-pro-ucitele-kvapilovi-originallarge-vesele_potulky_po_svetel211262  _vyr_10624hudba-tvar1888     $_3 9780141365466527b20f5cd0afe9e3adc1922244b6052 _vyr_9004Hejny-3-ucebnica---SJdivy_slovenskaportal-hry-s-hudbou-a-techniky-muzikoterapie-2042

Read more

Vyššie nároky na mobilný telefón ako na školu

Rodič kladie vyššie nároky na svoj mobilný telefón ako na školu, ktorú navštevuje jeho dieťa.

Od svojho mobilného telefónu chceme stále viac a viac. Chceme, aby zvládol hneď viacero funkcií naraz. Už dávno predsa neslúži len na telefonovanie. Spája nás so svetom – inteligentne a rýchlo.  Prostredníctvom aplikácií si svoj mobilný telefón meníme na osobného poradcu. A v neposlednom rade, jeho pôsobivý dizajn a kvalita, nás teší.

Čo keby sme s rovnakou náročnosťou pristupovali i k našim školám? Naše deti by nám boli istotne veľmi vďačné. Nech školy len neučia. Nech spĺňajú viacero funkcií. Nech spájajú naše deti so svetom – inteligentne a promptne. Nech sa školy prispôsobia našim deťom – nech sú pre nich poradcami, nech ich nechajú klásť otázky a nech spoločne nachádzajú odpovede. A nech je škola nádherná, úžasná, skvelá a čistá, aby z nej naše deti mali radosť!

Vážení rodičia, je úžasné, že ste zablúdili na stránky našej školy. Znamená to, že na vzdelaní vašich detí Vám záleží. V mene Vašich detí Vám preto patrí obrovské ĎAKUJEM. Komenský povedal: Na dobrom začiatku všetko záleží. Aj my si to myslíme. Prvé roky dieťaťa v škole formujú jeho vzťah k učeniu a určujú mieru vnútornej motivácie. Za tie prvé štyri roky v škole dieťa vyrastie…. skoro do puberty. Je to veľmi dôležité obdobie v jeho živote. Tak ako sa do šiestich rokov rozvíja detská identita ako taká, tak sa v mladšom školskom veku kladú základy pre sociálny vývin a sebarealizáciu. Škola musí preto poskytovať dieťaťu priestor na vytváranie vzťahov a musí mu dať i nástroje, ako sa v nich pohybovať. Prostredie školy musí  sršať zmysluplným učením, istotou a bezpečím.

Rodičia vytvárajú pre svoje dieťa láskyplný domov a pomáhajú mu utvárať obraz, ktorý o sebe má.  V dobrej škole mu kamaráti a učitelia musia pomáhať ísť ďalej na tejto ceste sebapoznania a sebarealizácie, a to v prostredí bezpečnom a srdečnom, kde má dieťa príležitosť otvárať sa svetu a konfrontovať sa s ním. Cez ostatných spoznáva seba, utvára a mení svoje predstavy o svete. Usporadúva svoj myšlienkový svet a učí sa.

Dieťa predsa začína povinnú školskú dochádzku za účelom, aby sa naučilo. Čítať, písať, počítať, vybrané slová, násobilku i geometriu.  Obsahové a výkonové štandardy sú tu nato. Učitelia sú tu nato. Ale stačí to? Možno ste prekvapení, veď deti sú v škole preťažované, majú toho veľa, nestíhajú….Ale čo ak je opak pravdou? Čo ak sa deti v škole nudia, doma majú veľa úloh a učitelia nestíhajú. Realita škôl nás dobieha a my už asi tušíme, že je to tak. Asi tušíme, že deťom by sme mohli ponúknuť viac ako súčasný koncept školy. Ktorý mimochodom až taký súčasný nie je, keďže sa za posledných sto rokov veľmi nezmenil.

Dnes predsa vieme, že vlastné myšlienkové pochody a názory stimulujeme kladením otázok, živou diskusiou a spoluprácou.  A nie pasívnym počúvaním učiteľa. Dieťa musí mať priestor v škole na premýšľanie o veci, musí mať priestor nato, aby položilo otázku – nie len učiteľovi ale aj spolužiakovi – jedine tak prejaví svoju individualitu a jedine tak dostane odpovede, ktoré mu pomôžu lepšie sa učiť a zažiť radosť z učenia sa. Povzdudzujme ho k neustálemu mentálnemu rozhovoru so sebou samým, aby nachádzalo a interiorizovalo zmysel vecí a ich hodnoty.

Aká je to škola, ktorá dieťa síce naučí, ale nedá mu nástroje, aby sa chcel a mohol učiť sám. Načo sú nám školy, ktoré neotvárajú cesty – kreatívne a neprebádané – pre naše deti?

Klasická škola dnes detí neučí, tak ako chceme, aby ich učila. Klasická škola ich neučí učiť sa efektívne, samostatne a s radosťou. A pritom v tom nie je žiadna záhada, žiadne tajomstvo: v jednoduchosti hry je predsa skrytá tá detská radosť, ktorá rozvíja detské myslenie. Tvorivá činnosť, ktorej sa dieťa zúčastňuje z vlastnej iniciatívy a s radosťou. Kde objavuje, diskutuje, plánuje a zažíva ponorenie do činnosti, úplne zabratie sa do nej, a tá činnosť ho pohlcuje a dáva mu pocit šťastia. To je HRA, ktorú má zažívať v škole.

Škola má byť pre deti miestom, kde nechceme dieťa niečo „naučiť“, ale kde ho chceme vyprovokovať a povzbudiť procesy v ňom samom, aby sa učilo samo. Chceme ho povzbudzovať a nabádať, aby hľadalo cesty jemu najľahšie, aby sa učilo trpezlivosti, sústredenosti a vytrvalosti na svojej ceste za poznaním.

Príďte sa s nami porozprávať o lepšej škole pre vaše dieťa, každý piatok: 17.02. a 24.02., 3.3. a 10.3. o 17h v E-KU Inštitúte jazykovej a interkultúrnej komunikácie v budove Stapring na Piaristickej ulici.

Tešíme sa na Vás,

Majka Sotáková, riaditeľka SZŠ Makovičkydenvskole_6

a učiteľky Vladka Konopásková a Silvia Seigne

Kontakt: 0907 941 958, silvia.seigne@gmail.com

Read more