Blog

Sebareflexia žiaka

 

Koniec školského roka je za dverami. S našimi Makovičkami (1. – 5. ročník) sme si na mesiac jún naplánovali spoločné výlety, spoločné ranné kruhy… Jedným slovom, chceme tráviť čas zmysluplne a všetci spolu. Školský rok, ako každý iný, uzatvárame hodnotením. Učitelia píšu hodnotenia a deti sebahodnotenia. Tento rok sme si však uvedomili, že slovo „sebahodnotenie“ nekorešponduje celkom presne s tým, čo chceme, aby deti robili. Slová majú silu a to správne pre nás bolo „reflexia“. Nesie v sebe presne to, čo s deťmi chceme robiť.

 

Reflexia – proces, pri ktorom program získava poznatky sám o sebe

V rannom spoločnom kruhu nás sedelo okolo 20 detí a päť učiteliek. Slovíčko REFLEXIA bolo na tabuli a my sme začali s deťmi odhaľovať jeho význam a načrtávať úlohu, ktorú bude zohrávať počas dňa. Výsledok nášho brainstormingu bol zhruba v týchto líniách: reflexia je reflexná vesta – odrážam niečo, odrážam to aký som, viem aký som? , zamýšľam sa aký som, sebapoznávanie, sebauvedomenie, (majú ho zvieratá?)v informatike: proces, pri ktorom program získava poznatky sám o sebe. Nuž zhodli sme sa – reflexia je naozaj super slovo. Oveľa viac ako hodnotenie. S deťmi sme zhrnuli, že dnes sa budeme rozprávať, hovoriť o sebe, klásť si otázky, premýšľať, a uvedomovať si seba samého. Takto sme sa naladili na tému dňa.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Reflexia cez dialóg

Aby sme s deťmi nechodili dlho okolo horúcej kaše, rozdelili sme sa do skupiniek po troch a každá skupinka si zobrala za hrsť ústrižkov sebareflexia žiaka z košíka. Vytlačili sme ich trikrát.  Spoločne si ich v skupinkách čítali a rozprávali sa, ako ktorá veta na nich sedí, alebo na ktorú situáciu si spomenuli pre tej-ktorej vete. Učitelia sedeli v skupinkách so žiakmi a facilitovali dialógy žiakov.

Nikde sme sa neponáhľali a deťom sme dopriali čas na diskusiu. Po skupinových rozhovoroch sme si dali 20-30 minútovú prestávku na čerstvom vzduchu. Po prestávke sme sa stretli v spoločnom kruhu. Počas rozprávania o sebe a počúvania ostatných detí v malých skupinkách sme prišli na kopec nových vecí, ktoré sme o sebe môžno ani nevedeli. Je dôležité a zaujímavé spoznávať seba samého. Každý si teraz prejdeme v hlave to všetko, čo sme sa rozprávali a vyberieme jednu vec/situáciu/vetu, ktorá nás vystihuje – toto som ja! Kolovalo hovoriace drievko a deti rozprávali o tom, čo v nich najviac zarezonovalo. Tento kruh trval asi 45 minút.

Koláž

Tvorenie vonku, maľovanie a koláž boli úzko spojené s našimi dopoludňajším rozhovormi. Každé dieťa si mohlo vybrať ústrižky papierikov, ktoré ho vystihujú a tieto na svoj papier nalepiť. Potom maľovať, dotvoriť svojimi obľúbenými farbami, figúrami….

Prekvapenie!

Výkres, ktorý deti takto vytvorili bol súčasťou veľkej mozaiky. Na druhý deň ráno sme 25 výkresov poskladali ako puzzle do jedného veľkého obrázku – a kuk! pozrela sa na nás jedna veľká Makovička!

Bonus

Pre veľkáčov sme mali pripravené ešte otázky , ktoré im umožnia vyjadriť sa vlastnými slovami a prehĺbiť tak sebareflexiu.

Záver 

Chceme, aby reflexia a sebareflexia bola súčasťou každého dňa v škole a prebiehala spontánne a automaticky. Budeme sa spoločne učiť jazyku reflexie a naučíme sa evaluovať a reflektovať či už na jednotlivé aktivity alebo na dlhšie časové celky. V reflexii sa totiž skrýva kľúč k pochopeniu ako fungujem – ako sa učím. A to sú dvere, ktoré nesmú zostať zatvorené.