Ako naučiť dieťa rozprávať?
Doporučujem zvoliť si najskôr dobrú metodiku a potom aplikovať osvedčené techniky. Pozor, trénovať rozprávanie treba každý deň. Najlepšie, keď sa s dieťaťom budete rozprávať aspoň 15-20 minút denne. Začnite v septembri a na jar by už mohlo samostatne rozprávať!
Zdá sa Vám to trošku uletené? Ale veď takto sa deti učia v školách čítať. A funguje to. Ako je to možné?
Nuž, možno to nefunguje až tak dobre a možno ani nie tak presne. Dieťa sa neučí čítať len v škole, ako sa Vám sprvoti môže zdať. Odovzdať celú zodpovednosť za gramotnosť Vášho potomka do rúk školy nie je preto najrozumnejšie.
Ideálne by bolo začať takto: Čo keby sme najskôr deťom 2-3 roky čítali a až potom od nich chceli, aby prečítali svoje prvé slová? A aj potom, ako začnú čítať, by sme im neprestávali čítať? Rozdiel v kvalite ich čítania by bol citeľný.
Deti získavajú rôzne zručnosti, kde jedna stavia na druhej. Osvojená zručnosť hovorenia, pripraví základy pre čítanie a písanie. Zvládnuté čítanie a písanie umožní zas deťom dať do pohybu celý súbor ďalších kognitívnych procesov.
Ovládanie reči zostáva však tým najzákladnejším predpokladom kvalitného čítania – čítania s porozumením. Načo by nám predsa bolo hlasné predčítavanie z knihy, ktorej reč dobre neovládame? Keď sa dieťa učí čítať vychádzame teda z toho, že má dostatočnú slovnú zásobu. Predpokladáme, že významu slov v šlabikári rozumie a vie ich správne použiť vo vetách. Potešíme sa, keď prelúska slová: kel, ba-kla-žán, cvi-kla, ka-le-ráb, ale hlavne sa musíme uistiť, že všetku tú zeleninu aj pozná. Inak sa nám neskôr stane, že napríklad na hodine Prvouky neporozumie zadaniu: Diskutuj o obdobiach a dĺžke života človeka a psa. V každom riadku vyznač, medzi ktorými dvoma susednými obrázkami je najväčší rozdiel vo vývine.
Náš cieľ je preto naučiť deti čítať a zároveň rozumieť tomu, čo čítajú. Len vtedy budú naozaj gramotné a nebudú potrebovať, aby im niekto “preložil” zadanie k úlohe. Znie to možno jednoducho, ale veľakrát na tento detail zabudneme a tešíme sa z pekne prečítaného textu.
Čítanie ide teda ruka v ruke s bohatou slovnou zásobou. Slovnú zásobu dieťaťa by sme mali neustále rozširovať – rozprávaním sa na rôzne témy a určite by sme nemali prestať deťom čítať zaujímave a pútavé knižky, ktoré si sami ešte nedokážu prečítať.
Nášmu sedemročnému šibalovi alebo našej šesťročnej šikulke predsa nemôže stačiť text v šlabikári:
Samo má lego. Som sám?
Má i Sima lego? Asi má.
Najskôr ich (asi) urazí.
Srdečne Vás pozývame na webinár. Registrujte sa tu: